Fotografia: Juanjo Braulio, profil na Twitteri.
Juanjo Braulio Pochádza z Valencie, od roku 72 pracuje ako novinár. V roku 2015 vydal svoj prvý román s názvom Silencio del pantano s ktorým bola veľmi úspešná a ktorá sa nedávno prispôsobila kino. Jeho druhý román vyšiel v roku 2017 a je Špinavý a zlý. V tomto rozhovor Rozpráva nám o nich a ešte oveľa viac. Naozaj si vážim váš venovaný čas a láskavosť.
Juanjo Braulio — Rozhovor
- ACTUALIDAD LITERATURA: S vaším prvým románom, Silencio del pantano, debutovali ste veľmi úspešne v roku 2015 a vznikol aj film, a ten druhý je Špinavý a zlý. Očakávali ste dobré prijatie v literárnom svete?
JÚL BRAULIO: Klamal by som, keby som povedal áno. Je evidentné, že sa píše, aby sa čítal a že také niečo robí čo najväčší počet ľudí. Odozva však od kritikov a verejnosti prekonali akékoľvek očakávania o ktorej som premýšľal. Silencio del pantano Bola to okrem môjho prvého románu aj výzva, ktorú som si sám pred sebou kládol, či to zvládnem, pretože som v tom čase už viac ako dvadsať rokov písal do médií, ale Nikdy som neprijal výzvu takéhoto rozsahu pretože je veľmi odlišné písať správy, reportáže alebo rozhovory ako román, ktorý si vyžaduje nielen iné kódy, ale aj iné režimy.
- AL: Pamätáte si nejaké svoje prvé čítanie? A prvý príbeh, ktorý si napísal?
JB: Bol som nenásytným čitateľom od svojich šiestich rokov, takže je pre mňa veľmi ťažké zapamätať si prvé čítanie. Mama si však pamätá, že keď som mal asi sedem alebo osem rokov, dostal som sa do mojich rúk s vydaním pre mladistvých Ilias y Odysea že to bolo pre čitateľov starších ako ja a že som to poslal cez víkend. Keďže si nemysleli, že som príbehu rozumel, dali mi malý test a boli dosť prekvapení, keď zistili, že áno.
o môj prvý príbeh fikcia, mám anekdotu z doby, keď som mal dvanásť rokov a môj učiteľ jazyka a literatúry —Isabel de Ancos, ktorej prechovávam veľa lásky a vďačnosti — poslala bezplatnú esej na tému. Napísal som príbeh duchov že si podľa neho myslel, že to odniekiaľ skopíroval. Z tohto dôvodu ma prinútil napísať ďalšiu počas vyučovania a keď si ju prečítal, povedal mi: "Budeš spisovateľ." Trvalo mi tridsať rokov, kým som ho počúval, ale počúval som to.
- AL: Hlavný spisovateľ? Môžete si zvoliť viac ako jednu zo všetkých epoch.
JB: Ťažká voľba. Borges povedal, že iní sa môžu pochváliť knihami, ktoré napísal a ktoré napísal o tých, ktoré čítal, a myslím si, že presne to isté. Zoznam by bol nekonečný, ale spomedzi mojich obľúbených by som ho vyzdvihol Robert Graves, Umberto Eco, Mario Vargas Llosa, Javier Cercas, Margarite Yourcenar, Manuel Vazquez Montalban...
- AL: S akou postavou v knihe by si sa rád stretol a vytvoril ju?
JB: No, pokračujeme v zozname z predchádzajúcej otázky, Fráter William z Baskerville de Názov ruže; Urania de Párty kozy; k Rafael Sanchez Mazas de Vojaci salámov; k Adriano de Spomienky na Hadriána ho Pepe Carvalho de tetovanie. Napríklad.
- AL: Nejaká mánia alebo zvláštny zvyk pri písaní alebo čítaní?
JB: Vlastne nie. Po rokoch v redakciách komunikačných médií, ktoré nie sú obzvlášť pokojným miestom na písanie, Už som si zvykol izolovať sa takmer kdekoľvek. A to isté sa mi stáva, keď čítam, takže okrem pod vodou si myslím, že oboje môžem robiť všade.
- AL: A vaše preferované miesto a čas na to?
JB: V podstate. to isté. Okrem toho, že som spisovateľ, som stále novinár, takže čas, ktorý môžem venovať literatúre, je obmedzený, a tak som si zvykol aj využiť čas, ktorý mám na to voľný.
- AL: Existujú aj iné žánre, ktoré sa vám páčia?
JB: Áno, som fanúšikom kníh História a politické eseje.
- AL: Čo teraz čítaš? A písanie?
JB: Vždy čítam dve alebo tri knihy naraz. práve teraz som s Bez dušez Sebastian Roa e príbehy z Ríma, od Enrica Gonzaleza. Čo sa týka toho, čo píšem, mám to vo svojich rukách dosť veľký projekt Momentálne k tomu nemôžem nič povedať.
- AL: Aká je podľa vás vydavateľská scéna?
JB: No ako vždy. So zlým zdravotným stavom železa pretože Španielsko je krajina, ktorá v porovnaní so zvyškom civilizovaného sveta nečíta.
- AL: Je pre vás moment krízy, ktorý prežívame, ťažký alebo si budete môcť uchovať niečo pozitívne pre ďalšie príbehy?
JB: Všetko ovplyvňuje. My spisovatelia nie sme bytosti, ktoré žijú v slonovinových klietkach a nevnímajú to, čo ich obklopuje. V mojom prípade tiež môj status novinára zo mňa robí súčasného feťáka s čím nevyhnutne všetko ovplyvňuje moje príbehy. To, čo sa však nakoniec objaví v románe alebo príbehu, nie som schopný predvídať.