Fotografia: webová stránka Alfonso Mateo-Sagasta.
Alfonso Mateo-Sagasta Pochádza z Madridu 60. Štúdium ukončil v r Geografia a história z Autonómnej univerzity v Madride a pracoval ako archeológ, Kníhkupec, redaktor a stolár. A vo svojom voľnom čase napísať. Vydal niekoľko románov a mnohé napísal články, príbehy a eseje o histórii a prírode. Okrem toho zasahuje do dielne čítanie a písanie a dáva konferencie o histórii a literatúre. Medzi jeho najznámejšie tituly patrí zlodeji atramentu a jeho najnovší román je Tvoj najhorší nepriateľ. V tejto rozhovor Rozpráva nám o svojej kariére a ja mu veľmi pekne ďakujem za jeho čas a priazeň.
Alfonso Mateo-Sagasta — Rozhovor
- ACTUALIDAD LITERATURA: Váš najnovší román má názov Tvoj najhorší nepriateľ. Čo nám v ňom hovoríš?
ALFONSO MATEO-SAGASTA: Su najhorší nepriateľ je prepracovanie krátkeho románu, ktorý som napísal na želanie v roku 2010 pre výučbu španielčiny a ktorý mal názov Zajatý básnik. Príbeh sa mi veľmi páčil, a keď som získal práva, rozhodol som sa mu dať ďalší nádych, zaviesť presnejšiu slovnú zásobu, niekoľko ďalších kapitol na doplnenie príbehu a určitú dávku irónie. Takéto zmeny a fakt, že sa to na trhu výučby jazykov len rozbehlo, ma podnietili zmeniť názov, ako keby to bolo nové dielo, aspoň ja to tak vnímam. Hoci to, čo skutočne dáva knihe jej status, sú nádherné ilustrácie od Maríe Espejo, kresby v siluete, alebo v tieni, ktoré úžasne zachytávajú ducha a atmosféru doby.
Témou je Cervantine, a mohli by byť definované ako a prequel k môjmu románu zlodeji atramentu, prvý z séria od Isidora Montemayora (ostatní sú Kabinet zázrakov y Kráľovstvo ľudí bez lásky). Je o príchod starého vojaka Jerónima de Pasamonte do Madridu v roku 1605 ktorý ide do mesta hľadať vydavateľa pre svoje memoáre a ktorý v zátiší počúva kapitolu Quijote, novej módnej knihe, kde sa o ňom hovorí hanlivo. Odtiaľ ich dobrodružstvá a nešťastia Slúžia ako sprievodca, aby sme sa ponorili do Madrid Habsburgovcov, jeho veľkosti a jeho biedy a vo vždy prekvapivom svete literatúre zlatého veku a jej záhad.
- AL: Pamätáte si nejaké svoje prvé čítanie? A prvý príbeh, ktorý si napísal?
AMS: Keď som bol dieťa, veľmi sa mi páčili knihy Salgari. Moja obľúbená postava bola Yanez de Gomera, portugalský spoločník a priateľ Sandokan, ale so zvláštnymi emóciami držím svoje prvé čítanie trilógie PC Wren: Beau Geste, Beau Sabreur a Beau ideál. Je zvláštne, že si myslím, že tieto romány ma zaujali Arabský svet, preto som študoval dejiny stredoveku a potom sa môj prvý román odohral v XNUMX. storočí, na vrchole rozmachu kalifátu na Pyrenejskom polostrove. Váš titul je vôňa korenia.
- AL: Hlavný spisovateľ? Môžete si zvoliť viac ako jednu zo všetkých epoch.
AMS: Nemám hlavného autora a obdivujem mnohých, že by bolo zbytočné pokúšať sa ich vymenovať. Aj keď je pravda, že Cervantes Je to tá, ktorú som čítal najviac a na ktorej som najviac pracoval.
- AL: S akou postavou v knihe by ste sa chceli stretnúť a vytvoriť ju?
AMS: Antonio José Bolívar Proaño, hlavný hrdina Starý muž, ktorý číta milostné romány, od Luisa Sepúlvedu.
- AL: Máte nejaké špeciálne návyky alebo návyky, čo sa týka písania alebo čítania?
AMS: Nie, pravda je taká nemám záľuby okrem počítača, papiera a pera. Čítam kdekoľvek a radšej píšem vo svojej kancelárii, hoci aj neskôr opravujem kdekoľvek.
- AL: A vaše preferované miesto a čas na to?
AMS: Ukladám určitý druh úradné hodiny, ráno a popoludní, medzi písaním a čítaním. Niekedy to ráno ide lepšie, ale nie vždy.
Panoráma a aktuálne udalosti
- AL: Pestujete najmä historické romány. Máš rád aj iné žánre?
AMS: Rád na to myslím Snažím sa robiť literatúru všeobecne, aj keď je pravda, že väčšina mojich príbehov sa odohráva v iných časoch. Exotické prostredie, a keď hovorím exotické, myslím tým odlišné od toho, ktoré pozná čitateľ, je dobrým nástrojom na pestovanie fikcie, ale duch románu je v postavách, nie v rámci, v ktorom sa jeho udalosti vyvíjajú. . V každom prípade, Rada variujem.
V skutočnosti som vydal román od sci-fi (Tváre tigra), test z prírody (Zaoberanie sa žralokmi s Karlosom Simónom) a a príbeh detinský (mangata) s ilustráciami Emilie Fernández de Navarrete, samozrejme okrem a príbeh o ontológii dejín, as Opozíciaa naratívna esej, národ. V druhom z nich opisujem v scénach pád katolíckej monarchie od roku 1808 a zrod Španielska v roku 1837. História s veľkým začiatočným písmenom je pre mňa veľmi zvláštny literárny žáner.
- AL: Čo teraz čítaš? A písanie?
AMS: Bol som recenzia amerického vydania národ, spracoval Fondo de cultura Económica, ktorý som predstavil v októbri v Mexiku (ten španielsky je z Kráľovstva Cordelia). Čo sa týka čítania, práve som prečítala veľmi zaujímavú knihu od Anselmo Suarez a Romero oprávnený Francisco, vynaliezavosť či pôžitky z vidieka, šokujúci román o otroctve na Kube napísaný v roku 1839, o ktorom som ešte nepočul, keď som písal zlý list.
- AL: Aká je podľa vás vydavateľská scéna vo všeobecnosti?
AMS: Dobre si myslím, že súdiac podľa všetkého, čo vyšlo, je škoda, že toľko kníh nemá čitateľov. To, čo je zlé a vždy bolo, je politika podpory čítania a vo všeobecnosti kultúry a vzdelávania. Žiaľ, v Španielsku sa číta veľmi málo.
- AL: Ako zvládate momentálny moment, v ktorom žijeme?
AMS: Ak máte na mysli politicky, zďaleka záujem a zvedavosť; spoločensky, s nádeje; osobne, s kľud a literárne, s klam. Každopádne uvidíme.