Poto a Cabengo
Poto a Cabengo je antológia poézie, ktorú napísala oceňovaná španielska herečka, modelka, poetka a autorka Alejandra Vanessa. Dielo vyšlo v roku 2015 vo vydavateľstve Valparaíso. Je samozrejmé, že sa bojím poskytnúť náhľad na súhrn, zhrnutie alebo vysvetlenie tejto knihy Poto a Cabengo Ide o neobjektívny životopis, prednášku o slovných hračkách a ľúbostný list jazyku.
Na prvý pohľad a bez znalosti histórie Poto a Cabengo, Mohlo by sa zdať, že ide o zvláštnu, chybnú zbierku básní s viacerými gramatickými chybami. však Tento titul stavia označované proti označujúcemu a nachádza spôsob, ako komunikovať správu mimo čiary vyznačenej ustáleným jazykom., pomocou mixov nemčiny, angličtiny, španielčiny a niečoho nového.
pôvod Poto a Cabengo
Zbierka básní od Alejandry Vanessy rozpráva dva príbehy striedavo: svoj vlastný a príbeh Grace a Virginie Kennedyových, pár dvojčiat, ktorí si vďaka silnej sociálnej izolácii vytvorili vlastný jazyk na vzájomnú komunikáciu. Grace a Virginia sa narodili v roku 1970 v Columbuse v štáte Georgia. Ich prvé hodiny boli normálne, držali sa za hlavy a nadväzovali očný kontakt s rodičmi.
Avšak, Krátko nato dostali záchvat a ich otec si myslel, že trpia nejakým typom mentálnej retardácie.. Muž v obave z najhoršieho požiadal lekára o diagnózu a ten jeho obavy len potvrdil. Aby ochránil svoje dievčatá, pán Kennedy ich izoloval od sveta. Keďže s tým nebol spokojný, jeho údajný stav spôsobil, že otec aj jeho manželka nechali svoje deti napospas osudu.
Ako sa naučiť hovoriť, ak s vami nikto nehovorí?
Obaja rodičia Grace a Virginie pracovali mimo domu, a tak svoje dcéry nechali v opatere starej mamy., ktorý hovoril len po nemecky. Starenka sa síce starala o všetky základné potreby dvojčiat, ale nehrala sa s nimi a nestýkala sa s nimi, čo vytváralo potrebu, aby si deti museli nájsť svoj vlastný spôsob komunikácie, pretože nemohli ísť do školy alebo odísť. aj dom.
Otec sa rozhodol neposlať ich do školy po tom, čo zistil, že si vyvinuli nový jazyk, čo považoval za pokrok vo svojej mentálnej retardácii. Keď však muž prišiel o prácu a na úrade práce hovoril o svojej rodine, sociálna pracovníčka navrhla, aby vzal svoje dcéry k logopédovi. Preto ich previezli do detskej nemocnice v San Diegu.
Odhalenie falošnej diagnózy
V nemocnici sa rodina zoznámila s terapeutkou Alexou Kratzeovou, ktorá im to hneď povedala Virginia a Grace mali normálnu úroveň inteligencie, dokonca nadpriemernú, keďže vynašli úplne nový jazyk a veľmi zložité. Hovorili to veľmi rýchlo, staccato rytmus s charakteristikami nemčiny, veľmi slabou angličtinou a inými zvukmi.
Tieto prvky, pridal k svojim neologizmom a rôznym idiosynkratickým gramatickým modalitám, Sú to tie, ktoré Alejandra Vanessa používa na vytvorenie každej básne. A to aspoň z hľadiska jeho najzákladnejšieho zloženia, teda: rešpektovania rýchleho rytmu, slovných hračiek, originálnych jazykových kompozícií a neortodoxných použití jazyka.
Emocionálna pečať hovorenia bez bežných slov
Alejandra Vanessa Uvádza, že odkedy sa dozvedela príbeh dvojčiat Kennedyovcov, cítila sa stotožnená s ich pocitmi, pretože ona sama prešla stresovou krízou, ktorá jej na niekoľko mesiacov bránila v komunikácii s ľuďmi okolo nej.
Potom, Začala premýšľať o novom spôsobe pohľadu na jazyk, vymýšľala slová pre seba a svojich priateľov.. Každý človek podľa autora hovorí vlastným jazykom, má svoje charakteristické formy, vzorce, ktoré treba rešpektovať pri rozprávaní s ostatnými.
V rozhovore sa jej niekto opýtal, prečo si vybrala príbeh Poto a Cabengo, ak nehovorí po nemecky, anglicky alebo jazykom, ktorý vymysleli dvojčatá vo svojej knihe. V tejto súvislosti odpovedala: „Všetky tieto jazyky sa prelínajú v zbierke básní, uprostred veršov, neprehľadným spôsobom so zámerom zmiasť aj čitateľa.“
Príklad rozhovoru medzi Virginiou a Grace
„Grace: Cabengo, padem manibadu peeta.
Virginia: Doan nee bada tengkmatt, Poto."
Ukážka poézie, ktorú možno nájsť v Poto a Cabengo
“S rukami stále mokrými”
„Matka vytáča číslice: šesť šesť päť nula
sedem deväť štyri štyri jedna,
číslo, ktoré ste vytočili, neexistuje,
skontrolujte to znova.
Opäť šesť šesť päť nula sedem deväť štyri jedna,
o jedného menej.
S každým tónom interpretuj
čo zje, čo sa potí, akú aviváž, čo.
Konverzácia sa okamžite zmení na iný príbeh:
jeden pre Boha,
preboha za,
boh,
románske
nie ja.
Y.
Telefón na podlahe.
"Ruky sú suché."
O autorovi
Alejandra Vanessa Jurado Bueno sa narodila 16. mája 1981 v Córdobe v Španielsku. Vyštudoval hispánsku filológiu na univerzite v Córdobe a prvé literárne kroky urobil v dielni poézie, ktorú koordinoval Pablo García Casado. v Córdobe Casa del Ciprés. Jej tvorba poetky bola publikovaná v médiách ako napr Majster vandalizmu, nahý ostrov, salamander, Müsu, Hojdacia sieť z plátna, Prima littera, Zápisníky Minotaur o Knižnica.
Jeho diela boli preložené do angličtiny a taliančiny a získal uznania, ako napríklad prvú cenu za Sueños de San Valentín (2021), Prvá cena v III. básnickej súťaži mestskej rady Adamuz. (2007), druhá cena súťaže krátkych fikcií II Cardenala Salazara (2004) a cena Andalúzie Jovena za poéziu (2004).
Ďalšie knihy od Alejandry Vanessy
poézie
- Marilyn chcela byť Marisol (2009);
- Pyžamová párty (2005);
- Brevas novas (2004);
- škola mníšok (2005).
Zaradenie do zborníkov
- Rádio Varšava. Ukážka mladej poézie z Córdoby (2004);
- Nech ťa sila sprevádza (2005);
- Spinnery (2006);
- Poetické štvrtky II (2007);
- Byť na periférii znamená byť aj vnútri: desať rokov The Outskirts (2007);
- The Nights of the Crab (2008);
- Antológia bozku, najnovšia španielska poézia (2009);
- Sais: devätnásť básnikov z La Bella Varšava (2010);
- Život pred nami (2012).
príbeh
- Hrozný muž (2006).