Anafora

Anafora je rétorická osobnosť široko používaná medzi básnikmi a textármi. Pozostáva z neustáleho opakovania slova alebo frázy, zvyčajne na začiatku verša alebo vety. Aj keď sa to nakoniec môže objaviť v strede. Toto je viditeľné v nasledujúcej vete Amada Nerva: „Všetko je tu známe, nič tu nie je tajné.“

Používa sa na zabezpečenie jasného a jednoznačného zámeru textu a konkrétneho zvuku.. Rovnakým spôsobom sa používa pri konštruovaní prozaických básní bez ohľadu na to, či ide o opakovania presných fráz alebo podobné syntaktické skupiny. Napríklad:

„Chodec, nie je tam žiadny chodník, chodník sa vytvára chodením“. (Intertext zdôraznil Joan Manuel Serrat z básne «Cantares» od Antonio Machado).

Úmyselná rétorika

Okrem obdarenia spisov zvláštnym rytmom a zvučnosťou, Jedná sa o zásadnú rétorickú figúru, keď sa zdôrazňuje koncept, myšlienka alebo rovnaký lyrický objekt, ktorý je protagonistom niektorých veršov.. Úmyselná rétorika je uvedená nižšie v ukážke Andrésa Eloya Blanca:

„Maliar narodený v mojej krajine s cudzou štetkou // maliar, ktorý kráča po ceste toľkých starých maliarov // aj napriek tomu, že Panna je biela, namaľuj ma malými čiernymi anjelmi.“ („Namaľuj mi malých čiernych anjelikov“, Andrés Eloy Blanco).

Okrem toho hrá anafora v dikcii poprednú rolu. Vďaka tomu sa z poézie stáva umelecký prejav - ktorý je potrebné plne oceniť - je potrebné ho prečítať nahlas. Či už spievané, recitované alebo nahlas deklarované. Je nevýrazné, ak sa čitateľ nachádza pred publikom, ktoré ho pozorne počúva alebo v samote miestnosti.

Počiatky anafory

Termín anafora pochádza z kombinácie dvoch slov gréckeho pôvodu. Najprv, ana, ktorého význam je „opakovanie“ alebo „podobnosť“; doplnené o fereín, čo znamená „hýbať sa“. Na druhej strane, Boli tu dávno predtým, ako bol vynájdený spis.

Akademici tvrdia, že použitie anafor sa datuje do dôb, keď bola ústnosť jediným prostriedkom na prenos vedomostí. Preto Tento zdroj bol použitý, aby nenechal priestor na pochybnosti týkajúce sa myšlienok vyjadrených vo vetách alebo by mohli byť nesprávne interpretované.

Druhy gramatickej anafory

V oblasti lingvistiky a gramatickej analýzy je „anafora“ pojem s tromi rôznymi významami. To - okrem použitia ako rétorickej postavy - predstavuje jednu z tých zvláštností, vďaka ktorým sa španielčina ťažko osvojuje pre tých, ktorí nie sú ich rodným jazykom. Dokonca niekedy spôsobuje problémy španielskym hovorcom aj od narodenia.

aplikácie

• Anafora sa používa ako referenčný bod alebo deiktický vo forme zámena, ktorého význam je podmienený kontextom diskurzu. V nasledujúcej fráze Filippa Nevianiho „Nek“ si všimnite: ... «Laura uniká z môjho života a vy, ktorí ste tu, sa opýtajte, prečo ju napriek ranám milujem» ...
• podobne anafora môže byť výraz, ktorého interpretácia je predmetom inej frázy, ktorá dopĺňa reč.
• konečne, jeho význam podlieha konceptom, ktoré sa v čase opakovania (slova alebo frázy) sú už v texte. Napríklad: „V citrónovej zeleni sedel vták veľkosti pinty.“ (Albalucía Ángel).

Anafora a katafora

Anafora a katafora sú pojmy, ktorých významy sú často zavádzajúce. Existuje však iba jeden rozdiel medzi týmito dvoma, ktorý je celkom ľahko pochopiteľný. Na jednej strane sa v kastílskej gramatike používajú katafory ako zdroje štrukturálnej súdržnosti v spisoch, ktoré zabraňujú opakovaniu slov.

V anafore je zámeno použité potom, čo už bol predmet uvedený vo vete. Namiesto toho v katafore sa najskôr použije „náhradný výraz“ a neskôr sa objaví protagonista akcie.

Napríklad: "Ella nečakal dlho, je to tak Patricia nemá trpezlivosť “.

Elipsa a anafora

Existuje tretí gramatický „nástroj“ používaný na zabezpečenie súdržnosti textov bez toho, aby sa uchýlili k neustálemu opakovaniu slov. Ide o elipsu. „Náhradné“ zámeno sa tu nepoužíva. Predmet je jednoducho vynechaný, ktorých absencia je v texte úplne odôvodnená a nedochádza k nejasnostiam v súvislosti s postavou alebo predmetom, o ktorých sa hovorí.

Absenciu (elipsu) možno uviesť ako „druh“ anafory. To znamená, že k vynechaniu dôjde, keď už bol subjekt prezentovaný: Marina a Roberto sú zvláštny pár, skutočne sa veľmi milujú. Rovnakým spôsobom môže fungovať ako „tichá“ katafora. V nasledujúcej vete si všimnite: „Neprišiel, Eduardo je nezodpovedný.“

Všeobecná charakteristika anafory ako rétorickej postavy

Aj keď niekedy môžu rétorické a lingvistické anafory vyzerať podobne, preskúmanie niektorých všeobecných charakteristík prvého z nich slúži na objasnenie rozdielov medzi nimi.

Vstup

Jeho vzhľad sa zvyčajne vyskytuje na začiatku každej vety. Zvyčajne od samotného otvorenia vety a po nej, po ktorých nasleduje záver každej vety. Preto v tomto prípade sa anafora objaví po období a nasledujúcom alebo po období a od seba. Napríklad: „Požehnaní budete v meste alebo na vidieku. Požehnaný bude plod tvojich vnútorností a plod tvojej zeme “. (28. Mojžišova XNUMX).

tiež, vstupné anafory možno nájsť za čiarkou alebo bodkočiarkou. Toto je pozorované v nasledujúcej pasáži: „Narážajte na čepeľ, mlejte, kým pšenica nesneží. // Dajte kameň, vodu, kým nie je skrotený. // Dajte veternému mlynu vzduch, až kým nebude nedosiahnuteľný. “ (Miguel Hernandez).

Jedno slovo, jedna fráza

Pri tomto type anafory, naprZdroj obsahuje viac ako jedno slovo, ako je zrejmé z nasledujúceho fragmentu Silvia Rodrígueza: „Existujú ľudia, ktorí potrebujú ľúbostnú pieseň; sú takí, ktorí potrebujú pieseň o priateľstve; sú takí, ktorí sa musia vrátiť späť na slnko, aby zaspievali najväčšiu slobodu “.

So zmenou pohlavia

Jedným zo spôsobov, ako možno vo vete nájsť anaforu, je polyptoton. Potom, výraz, ktorý sa má opakovať, mení v priebehu textu pohlavie. Napríklad: „Ako chcete, aby som vás miloval, ak ten, kto chce, aby som miloval mňa, ma nemiluje tak, ako chcem ja?“