Fotografia: (c) Alberto Granados. Webová stránka Rafaela Guillena.
Rafael Guillen, básnik z Granady predstaviteľ tzv. Generácie 50. rokov, zomrel včera vo veku 90 rokov. S dlhou kariérou a veľmi cestovateľským životom, jeho prácou transparentné štáty bola odmenená v roku 1994 cenou Cena za národnú literatúru. Jeho postavu si zapamätáme, priblížime alebo objavíme s a výber 4 básní.
Rafael Guillen
En 1953 sa stal známym v literatúre tým, že bol členom Vonkajšie verše, skupina mladých spisovateľov, ktorí prerazili na granadskú povojnovú poetickú scénu po smrti o Garcia Lorca. O tri roky neskôr publikoval svoju prvú knihu básní, pred nádejou. A nasledovali svoje knihy Vyslovujem lásku, Elegy y Spevník-sprievodca na prechádzku vzduchom Granady.
Celkovo podpísal a dvadsať kníh poézie ale aj napísal próza y test. Zbierka jeho prác je v rôznych zborníky, z ktorých posledná vyšla v roku 2017. A básne aj články boli preložené do viacerých jazykov a zhudobnili ich rôzni autori.
Bol členom Akadémia dobrých listov z Granady a šľachtické umenie z Antequery. A medzi jeho mnohé rozdiely patrí Zlatá medaila mesta Granada, to provincie Granada, čestné uznanie Akadémie výtvarných umení v Granade, Insignia Poeta Don Luis de Gongora z Kráľovskej akadémie vied, krásneho písma a šľachtického umenia v Córdobe a Medaila cti od Nadácie Rodríguez-Acosta.
Výber básní
teória poriadku
Krava sa nehanebne zložila
posvätil jeho vyhladovanú kostru
na asfalte preplnených
avenue a nevšímajúc si žiadnu normu
mestskosti, navštevuje imperturbable
k rozruchu a hluku, ktorý spôsobuje
jeho majestátnu ľahostajnosť a vie
že toto je rozkaz, pretože odjakživa
bolo to tak usporiadané, ako aj mohlo
nie je taký alebo ako, má podozrenie,
môžu existovať svety, kde sú kravy
neľahnite si a nespôsobte zaseknutie
v obehu a možno si myslí
čo mu spravíme, kým on podporuje
okolo neutíchajúcej premávky
de rikše a motocykle a autobusy
vratké staré bicykle
a v jeho malátnych očiach sa odráža
ružové fasády, skok
z opíc, ktoré lezú po špinavých
steny, odpadky, hromady
ovocia, stánkov a portálov
haraburdu, dav
pestrý a kozy pri vysokej
strechy a nejaké voľné ťavy
a rohy a výkriky a ona
ležať tam a namáhať sa ľahostajne
jeho sila, prežúvajúca v jeho vnútri
že ak je to tak a nie inak
je to preto, že to nepochybne bude musieť byť.
Zosuv pôdy v slove
Niekedy k tomu dôjde
náhla prázdnota v slove.
Niekedy dôjde ku kataklizme
vnútri slova,
geologický zosuv pôdy v pozadí
z jeho jaskýň, ktoré ho zanechávajú duté.
A už to neznie husto
kompaktný, ako to znie
mladé mäso, ako to znie
mramor alebo sklo. znie ako hmota
zrušený, do neobývaného pavilónu,
na hnilý strom, na neexistenciu, na nič.
Keď beštia, ktorá abdikovala
z toho, že je muž, pustí a položí smrť
a teror na miestach
kde si život robil svoje povinnosti
noviny, slovo
strach už nič nehovorí,
ani slovo horor, ani slovo
atentátnikov. Tvorí sa
hlboko vo vnútri čierna diera
vesmíru jazyka,
ktorý pohltí svetlo akéhokoľvek
význam.
by musel vytvoriť
vyrobený z krvi a agónie;
slovo z nevinných
roztrhané na kusy; a
slovo z beznádeje,
kliatby a znechutenia.
Stopa
Všetko krásne zanecháva dieru
stopa zostáva
obrazu na stene, kde
chvíľu visel.
že hoci je neviditeľný,
Sú tam a čo môžem urobiť?
vidieť očami lásky Sú ako
omrvinky krásy,
malé vibrácie
vzduchu, voľné poznámky
piesne, ktorá možno nikdy
prišiel zazvoniť
Skutočné, že toto ťa pozná
prítomný v tej pretrvávajúcej stope,
tú útechu, ktorú mi opúšťaš
keď odídeš, ten zázrak
to nekončí
vyslovujem lásku
Pochádzam z toho, že neviem, odkiaľ pochádzam
povedať láska, jednoducho.
Myslieť na lásku, na čelo
Držím sa toho, že viem, čo držím.
Aby som nezastavil to, čo zastavím
Zasievam svoje semeno do brázd a veršov.
Ak chcete vyliezť proti prúdu,
Mám tu tému, neviem čo mám.
Príchod je spomienka, ak príde.
Myslenie je únik, ak sa ho dotknete.
Siatie je príbeh, ak sa zožne.
V láske majú pravdu len tí, ktorí sa mýlia
a prináša oveľa viac, ako prináša.
Potom bude všetka nádej malá.
Zdroj: stránka Rafaela Guilléna.