Ešte jeden rok Zahraničným tekviciam nedávam žiadnu štvrtinu. Nie všetky tieto pomôcky netopierov, pavučín a strašidelných domov, ktoré napádajú obchody a bary. Ani na školské večierky s miniatúrnymi čarodejníckymi kostýmami a duchmi (niektorí potom snívajú ...). Nejdem s dobou ani nie som politicky korektný, pretože som zostal s ním, s donom Juanom Tenoriom. S teraz nadávaným (alebo reinterpretovaným) mýtom o najohavnejšej a najhoršej lebke, ale aj o tých najmilovanejších a vykúpených.
Don Jose Zorrilla napísal svoj príbeh v 1844, ktorý vás inšpiroval Podvodník zo Sevilly z roku 1630, pripisovaný Tirso de molina. A to je to, čo si musíme prečítať a hlavne vidieť zastúpené v týchto nadchádzajúcich termínoch. Viem, že môj boj je prehrou, ale Budem sa každý rok usilovať bojovať, aby som mu naďalej dával dôraz. Školáci sa to už dávno museli naučiť a recitovať. Teraz ... je teraz. No, každý koniec októbra sa vraciam do hostinca Laurel a nájdem ho, ako píše svoj list. Toto sú niektoré z jeho najnezabudnuteľnejších veršov.
DON JUAN
Ako tí bastardi kričia!
Zlý blesk ma ale rozdelil
áno pri uzatváraní listu
neplatia draho za svoj krik!
***
Tu je don Juan Tenorio
a pre neho niet muža.
Od povýšenej princeznej
tomu, kto loví v zlom člne,
neexistuje žena, ktorú by som neprihlásil,
a akékoľvek kryty spoločností
či je v zlate alebo v hodnote.
Hľadajte ho povstalci;
zavrieť hráčov;
ktorý sa chváli tým, že ho odrezal,
Pozrime sa, či existuje niekto, kto ho prekoná
v hre, v boji alebo v láske.
***
Kamkoľvek som išiel
dôvod, pre ktorý som prebehol
cnosť, ktorú som zosmiešňoval,
Vysmieval som sa spravodlivosti
Už som predával ženy.
Zišiel som do kajút,
Vyšiel som hore k palácom,
Vyliezol som na kláštory
a všade, kam som odišiel
trpká spomienka na mňa.
***
Plakala som do neba a on ma nepočul.
Ale ak ma jeho dvere zatvoria,
mojich krokov na Zemi
odpovedaj na nebo, nie ja.
***
Odíďte preč, predstieraný kameň!
Pusť, pusť tú ruku
že je tu ešte posledné zrno
na hodinách môjho života.
Ak je to pravda, pustite to
než bod pokarhania
daj spásu duše
na večnosť,
Ja, svätý Bože, verím v teba;
ak je to moje neslýchané zlo,
tvoje milosrdenstvo je nekonečné ...
Pane, zmiluj sa nado mnou!
S DON LUIS
DON LUIS
Preboha si zvláštny človek!
Koľko dní spotrebuješ
v každej žene, ktorú miluješ?
DON JUAN
Odchádzajte z dní v roku
medzi ktorými tam nájdete.
Jeden, ktorý ich prinúti zamilovať sa,
iný, aby ich získal,
iný, aby ich opustil,
dve, aby ich nahradili
a hodinu na to zabudnúť.
S DON DIEGO
PAN DIEGO
Zabiješ ma ... Viac ti odpúšťam
Božieho svätého súdu.
DON JUAN
Dlhodobo si ma položil.
(Aj keď vždy budem uprednostňovať verziu Tirso de Molina, kde podvodník povedal: „Ako dlho mi veríš!“).
S DOÑA INÉS
DON JUAN
Aha! Nie je to pravda, anjel lásky,
že na tomto odľahlom brehu
najčistejší mesiac svieti
a dýcha sa ti lepšie?
Táto aura, ktorá blúdi, napĺňa sa
jednoduchých vôní
z roľníckych kvetov
Ten príjemný breh vypučal:
tá čistá a pokojná voda
ktorá prechádza bez strachu
rybársky čln
ktorý čaká na spev,
Nie je to pravda, moja holubica,
čo dýchaš lásku
***
PANI INESOVÁ:
Neviem ... Odkedy som ho uvidel,
Moja Bridget a jej meno
povedal si mi, že mám toho muža
vždy predo mnou.
Všade som vyrušený
s tvojou príjemnou spomienkou,
a ak ho na chvíľu stratím,
na jeho pamiatku relapsujem.
Neviem, čo fascinácia
v mojich zmysloch to cvičí,
že ma vždy krúti smerom k nemu
myseľ a srdce:
a tu a v oratóriu
a všade, kde varujem
toto myslenie baví […].
***
PANI INESOVÁ:
Drž hubu, preboha, oh, don Juan!
že nebudem schopný odolať
dlho bez umierania
takže som sa nikdy necítil nedočkavý.
Aha! Buď ticho zo súcitu,
to počúvanie sa mi zdá
že sa mi mozog zblázni
moje srdce horí.
Aha! Dali ste mi piť
bez pochýb pekelný filter,
ktorý vám pomáha vzdať sa
cnosť žien […].
DON JUAN:
Moja duša! To slovo
moje bytie mení spôsob,
čo môžem urobiť
až kým sa mi Eden neotvorí.
Nie je to, Dona Ines, satan
kto do mňa vkladá túto lásku;
Je to Boh, ktorý pre vás chce
získaj si ma pre Neho.
Nie, láska, ktorá je dnes cenená
v mojom smrteľnom srdci
nie je to pozemská láska
ako ten, ktorý som cítil doteraz;
nie tá letmá iskra
že akýkoľvek poryv zhasne;
Je to oheň, ktorý sa prehltne
koľko vidí, nesmierne, nenásytné.
Odhoďte teda svoju úzkosť
krásna doňa Inés,
pretože sa cítim pri tvojich nohách
stále schopný cnosti.
Áno, pôjdem sa pokloniť
pred dobrým veliteľom,
a alebo mi dá tvoju lásku,
alebo ma bude musieť zabiť.
***
Bolo mi potešením čítať ju ... ďakujem!