Rafael Montesinos bol sevilský básnik narodený v roku 1920. Dnes je nový výročie jeho úmrtia a zapamätať si to tam ide výber básní Z jeho práce.
Rafael Montesinos
Po prvých rokoch a dospievaní v Seville sa usadil madrid začiatkom 40. rokov.Z tej doby sú aj jeho prvé básne. Získal viacero literárnych cien ako Ateneo de Madrid, Ciudad de Sevilla či Národná literatúra. A bol tiež vymenovaný za obľúbeného syna Andalúzie.
Niektoré názvy jeho prác sú prvá balada o láske, Poetický zborník o čas v našom náručí. A viacerí kritici ho považujú za úroveň jeho krajana Gustavo Adolfo Bécquer.
Rafael Montesinos — Vybrané básne
bájka o citrónovníku
pod citrónovníkom
dievča mi povedalo:
-Ľúbim ťa.
A začal som rozmýšľať
bolo to lepšie ako kôra.
Strúhanku som vyhodila.
pod citrónovníkom
dievča mi dalo pusu
ako prvý.
a spolu sme sledovali jeseň
citróny na zemi,
blízko úsvitu.
pod citrónovníkom
dievča mi jedného dňa povedalo:
-Zomieram.
A ja už neviem kam ísť
že mi citrónovník pripomína
milosť vášho profilu.
tínedžerovi
pretože v tvojej krvi to bolo
sedemnásť koní cválajúcich,
v sladkom hriechu tela
ty a ja sa stretávame
že láska sa jedného dňa náhle vráti,
tak ako sa strom vracia
od neplodnej zimy po najzelenšiu
letné klamstvo.
pretože v tvojej krvi to bolo
sedemnásť koní cválajúcich,
do srdca, ktoré si chcel
príď a zostal si v mojich rukách.
moje srdce je len pokoj
zo srdca. Nechal som to zabudnuté
v červenej krajine olivových hájov
kde je všetko jasnejšie
Nechajte ho vzlykať. slúži len mne
pre vzdialenú lásku
Ale meral som tvoje telo svojimi bozkami
tvoje bozky mojimi perami,
pre vysoké mesiace tvojich pŕs
Bol som romantický básnik
pretože v tvojej krvi ich bolo sedemnásť
cválajúce kone
Elégia pred portrétom môjho detstva
Prečo tak vážne, povedz mi, s mojou rukou na čele,
námorník bez morí plaviť sa? Ako teraz,
srdce malo tínedžerský sen
a muž -to je jedno.-. potopenie v nesprávnom čase
Tvojich šesť rokov vedelo, že mi to dal Boh
svetlo, ktoré nekončí a svet, ktorý nechcem.
Už si bol premožený láskou a zamilovanosťou.
Zomrel si pre tie isté veci ako ja.
Ten smutný pohľad -môj pohľad- ma učí
že ste mali predstavu o všetkom, čo prišlo neskôr.
Zostal si v tom malom kartóne,
Išiel som po svete. Zvyšok, vidíte.
letrilla
teraz mi lož svoju lásku
že ti verím na posteľ,
v mojom pevnom náručí
tvoja neskorá nočná krv
Čoskoro príde úsvit!
Klamej mi, láska, klam mi
že to budem ľutovať.
Och, aké smutné je vidieť ťa
snaží sa ma vystrašiť
s ďalším ohňom Sin
je opustiť ťa a nemať ťa.
Pozri, dievča, tá Smrť
vždy som mu o tebe hovorila...
A nebudem to ľutovať.
Choď moje pravé pery,
teraz keď sa na nás nikto nepozerá,
smerom k sladkému klamstvu
zdvihnutý z tvojich pŕs.
moje pery zostávajú rozopnuté,
Teraz, keď nás nikto nevidí
a budem to ľutovať.
Poobede som sám. Odvrátim pohľad...
Poobede som sám. Odvrátim pohľad
zúfalo ďaleko zostať
vzduchom posledné slová
milencov, ktorí odchádzajú.
Mraky vedia kam idú, môj tieň
nikdy nebude vedieť, kam ju láska zavedie.
Počuješ oblaky prechádzať, povedz mi, počuješ
pošmyknúť sa na tráve môj smútok?
Nikto nevie, čo milujem. Nikto nevie
že ak prišla láska, priniesla svoj smútok.
Poobede som sám a pozerám sa ďaleko.
Neviem, odkiaľ mi prichádzate do žíl.
Necháš moje ruky, nie moju dušu.
Oddeľujeme hory, vetry, dátumy.
Láska, keď to najmenej čakáme,
sme videní v neprítomnosti.
som v samote. Pozerám sa do diaľky
temné popoludnie a môj smútok.
Myslím na teba a myslím
že možno v samote myslíš aj na mňa.
Zdroj: Tichý hlas