Tokyo Blues.
Tokyo Blues (1987) je piaty román japonského spisovateľa Harukiho Murakamiho. V čase svojho vydania nebol japonský autor vo vydavateľskom svete cudzincom a vo svojich predchádzajúcich publikáciách preukázal odlišný štýl. Sám navyše tento text považoval za akýsi experiment, ktorého účelom bolo jednoduchým spôsobom preskúmať hlboké problémy.
Výsledok bol príbeh schopný spojiť sa s ľuďmi všetkých vekových skupín, najmä s mladým publikom. V skutočnosti viac ako štyri milióny kópií Tokyo Blues. Z tohto dôvodu sa stal svätiacim titulom pre japonského spisovateľa, ktorý odvtedy získal množstvo ocenení. Okrem toho je jeho meno naďalej kandidátom na Nobelovu cenu za literatúru.
Zhrnutie Tokyo Blues
Počiatočný prístup
Úvod knihy predstavuje Toru Watanabe, 37-ročný muž, ktorý je zachytený na palube lietadla (ktoré pristáva), keď počúvajte špeciálnu pieseň. Ten kúsok - "Nórske drevo", legendárna anglická skupina The Beatles— evokuje ho veľa spomienky na jeho mladosť (z čias vysokoškolského štúdia).
Takýmto spôsobom príbeh sa v 1960. rokoch presúva do mesta Tokio. V tom čase došlo k znepokojujúcim udalostiam po celom svete v dôsledku studenej vojny a rôznych spoločenských bojov. Medzitým Watanabe rozpráva podrobnosti o svojom pobyte v hlavnom meste Japonci s citeľnými pocitmi nepokoja a osamelosti.
Priateľstvo a tragédia
Ako príbeh postupuje, pripomína hlavný hrdina podrobnosti o ich vysokoškolské skúsenosti, akú hudbu počúval a zvláštnu osobnosť niektorých kolegov. Rovnako tak Watanabe rýchlo narážka na jej milencov a ich sexuálne zážitky. Ďalej poukazuje na náklonnosť ku Kizuki, jeho najlepšiemu priateľovi od dospievania, a Naoko, jeho priateľke.
Takýmto spôsobom prechádza zjavne normálny každodenný život (vnem vyvolaný jednoduchým a blízkym jazykom rozprávania ...). do prepukne tragédia v živote a navždy poznačí psychiku postáv: Kizuki spácha samovraždu. Pri pokuse o prekonanie strašnej straty Toru sa rozhodne na rok odísť z Naoko.
Stretnutie
Naoko a Toru sa opäť stretli na univerzite po období izolácie hlavného hrdinu. A) Áno, vzniklo skutočné priateľstvo, ktoré ustúpilo nevyhnutnej vzájomnej príťažlivosti. Stále však vykazovala príznaky duševnej krehkosti, a preto musela čeliť traumám z minulosti. Týmto spôsobom bola mladá žena prijatá do centra psychologickej pomoci a odpočinku.
Odlúčenie Naoko zvýšilo Watanabeho pocit osamelosti, z tohto dôvodu sa u neho začali objavovať príznaky neusporiadanej existencie. Neskôr, myslel si, že sa zamiloval do Midori, ďalšie dievča, ktoré slúžilo na dočasné zmiernenie jej smútku. Potom, Toru pohltil vír vášne, sexu a nestability emocionálny pocit uväznený medzi dvoma ženami.
Rozhodnutie?
Vývoj udalostí nevyhnutne posúva hlavného hrdinu k akejsi hlbokej reflexii prostredníctvom snových dimenzií. V takom prípade nie je možné jasne rozlíšiť, ktoré skutočnosti alebo objekty sú pravdivé a ktoré sú imaginárne. Nakoniec požadovaná stabilita je možná iba vtedy, keď je hlavný hrdina schopný dospieť zvnútra.
Tokyo blues, slovami Murakamiho
V rozhovore s Krajiny (2007) zo Španielska, Vysvetlil Murakami vo vzťahu k „experimentu“ Tokyo Blues, ďalší: "Nemám záujem písať dlhé romány realistickým štýlom, ale rozhodol som sa, že ak len raz, chystám sa napísať realistický román. Japonský spisovateľ dodal, že po vydaní svojich kníh zvyčajne nečíta, pretože nemá problémy s minulosťou.
Neskôr, v rozhovore, ktorý uskutočnil Xavier Ayén (2014), Murakami opísal svoju spriaznenosť s postavami s psychologickými problémami. V tejto súvislosti uviedol: „Každý máme svoje vlastné duševné problémy, ktoré si niekedy môžeme nechať nevedomky, bez toho, aby sa objavili na povrchu. Ale všetci sme si cudzinci, všetci sme trochu blázni “...
Desať fráz z Tokyo blues
- „Keď ťa obklopuje tma, jedinou alternatívou je zostať nehybný, kým si tvoje oči na tmu nezvyknú.“
- „To, čo z nás robí normálnych ľudí, je vedomie, že nie sme normálni.“
- „Neľutuj sa. Robia to iba priemerní ľudia. “
- "Keby som čítal to isté čo ostatní, skončil by som tak ako oni."
- „Smrť nie je v rozpore so životom, smrť je zahrnutá v našom živote.“
- "Nikto nemá rád samotu." Ale nemám záujem o priateľstvo za každú cenu “.
- „Nie je v mojom tele akýsi druh pamäťového limbu, kde sa hromadia všetky rozhodujúce spomienky a menia sa na blato?“
- „To sa ti stáva, pretože to budí dojem, že ti nezáleží na tom, aby sa ti páčili ostatní.“
- „Muž, ktorý čítal trikrát Veľký Gatsby môže to byť môj priateľ. “
- „Ten veľmi úbohý by kvílil alebo šepkal, podľa toho, akým smerom fúkal vietor.
O autorovi Haruki Murakami
Najuznávanejší japonský spisovateľ planéty sa dnes narodil v Kjóte 12. januára 1949. Je potomkom budhistického mnícha a jediného dieťaťa. Jej rodičia, Miyuki a Chiaki Murakami, boli učiteľmi literatúry. Z tohto dôvodu malý Haruki vyrástol obklopený kultúrnym prostredím, s množstvom literatúry z rôznych častí sveta (v kombinácii s japončinou).
Citát Haruki Murakami.
Anglosaská hudba bola podobne bežnou záležitosťou v domácnosti Murakami. Do tej miery, že hudobný a literárny vplyv západných krajín je charakteristickým znakom murakamského písania. Neskôr, mladý muž Haruki si vybral štúdium divadla a gréčtiny na univerzite Waseda, jeden z najprestížnejších v Japonsku. Tam sa stretol s tým, kto je dnes jeho manželkou Yoko.
Preambula budúceho spisovateľa
Počas štúdia na vysokej škole Murakami pracoval v hudobnom obchode (pre vinylové platne) a v častých džezových krčmách „Žáner hudby, ktorý miluje.“ Z tohto vkusu vyplynulo, že v roku 1974 (do roku 1981) sa rozhodol prenajať si miesto, aby spolu so svojou manželkou založil jazzový bar; pokrstili ho „Peter Cat“. Dvojica sa pre nedôveru k nasledujúcej generácii rozhodla nemať deti.
Vzostup najpredávanejšieho autora
V roku 1978 Haruki Murakami počatý myšlienka stať sa spisovateľom počas bejzbalového zápasu. Ďalší rok vypustil Počuť pieseň vetra (1979), jeho prvý román. Od tých piatich rokov japonský spisovateľ stále vytvára príbehy s prekvapujúcimi postavami v trochu znepokojujúcich situáciách.
Murakami žil v Spojených štátoch v rokoch 1986 až 1995. Medzitým spustenie Nórske drevo —Alternatívny názov Tokyo Blues- znamenal štart v jeho literárnej kariére. Aj keď jeho príbehy ocenili milióny nasledovníkov na piatich kontinentoch, nebol vyňatý z vernej kritiky.
Štylistické a koncepčné prvky literatúry Harukiho Murakamiho
Surrealizmus, magický realizmus, oneirizmus ... alebo ich zmes?
Dielo spisovateľa z krajiny vychádzajúceho slnka nenecháva nikoho ľahostajným. Či už sú to literárni kritici, akademickí analytici alebo čitatelia, koncepcia murakamského vesmíru prebúdza vrúcny obdiv alebo neobvyklú nevraživosť. To znamená, že sa pri skúmaní Murakamiho práce nejavia stredné body. Aký je dôvod takéhoto (pred) súdu?
Na jednej strane, Murakami koncipuje písanie so zámerom, že vzdorovať logike, kvôli jeho nepopierateľnému záväzku k vysnívaným svetom. V dôsledku toho sa zriedka upravené prostredie vytvorené Japoncami blíži k surrealistickému príbehu. Navyše, estetika, niektoré postavy a literárne zdroje zachovať lietať podobnosť s tvarmi magický realizmus.
Murakamská jedinečnosť
Fantázia, snové atmosféry a paralelné vesmíry sú bežnými prvkami Murakamiho rozprávania.. Nie je však ľahké ho definovať v rámci konkrétneho prúdu, pretože v ich príbehoch sa prostredie a čas často odvíjajú alebo skresľujú. Táto deformácia reality môže nastať v iluzórnych kontextoch alebo v mysliach postáv.
Prečo murakamské rozprávanie vyvoláva toľko nevraživosti?
Murakami, rovnako ako ďalšie najpredávanejšie osobnosti - napríklad Dan Brown alebo Paulo Coelho -, bol obvinený z „opakovania svojich postáv a záznamov“. Držitelia ázijskej literatúry navyše poukazujú na to, že opakovaná absencia hraníc medzi imaginárnym a skutočným končí neprehľadným (zbytočne?) Čitateľom.
Avšak, mnohé z Murakamiho nedostatkov považujú légie fanúšikov za veľkú cnosť a hlasy priaznivé pre jeho pôvodný spôsob rozprávania príbehov. Pozorovateľné sú aj všetky spomenuté charakteristiky týkajúce sa príbehu nabitého surrealistickými, snovými a fantasy prvkami Tokyo Blues.
Murakamiho 5 najpredávanejších kníh
- Tokyo Blues (1987)
- Kronika vtáka, ktorý vinie svet (1997)
- Sputnik, moja láska (1999)
- Kafka na brehu (2002)
- 1Q84 (2009).