Pred týždňom mi padol do rúk Dekolonizujte myseľ, esej, ktorá spája štyri prednášky Ngũgĩ wa Thiong'o, Kenský mysliteľ a možný kandidát na tohtoročnú Nobelovu cenu za literatúru. Kniha, ktorá analyzuje problémy kultúry a konkrétne literatúry niektorých krajín z jej vlastných koreňov: kolonializmu, ktorý bol v dejinách zodpovedný za odstránenie jazyka menšinových etnických skupín.
Svet, OSN a organizácie hovoria o ľudských právach, ale možno o nich premýšľame len zriedka právo písať aj vo vlastnom jazyku.
V zajatí kultúry
Ngũgĩ wa Thiong'o, počas jednej zo svojich prednášok a hlavný obhajca práva písať vo svojom jazyku.
Počas takzvaného Kongresu afrických spisovateľov anglického výrazu, ktorý sa konal na univerzite Makerere (Uganda) v roku 1962, došlo k stretnutiu rôznych afrických spisovateľov. Mnohým však Tanzančan chýbal Shabaan Robert, najdôležitejší básnik v Afrike v tom čase. A prečo si sa nezúčastnil? Pretože Robert nepísal v angličtine, ale iba vo svahilčine, a preto nebol hoden zúčastniť sa na takejto konferencii.
Táto udalosť bola analyzovaná niekoľkokrát počas konferencií Ngũgĩ wa Thiong'a, ktorý sa po vydaní niekoľkých románov v angličtine vďaka talentu, ktorý mu umožnil rásť v postkoloniálnom sociálnom reťazci Kene, rozhodol stáť a písať iba vo svojej matke jazyk, gikuyu. Odvaha, ktorá ho takmer stála život a krátko nato ho priviedla na exil do USA.
Dva z mnohých príkladov toho, ako vplyv väčšiny, v tomto prípade anglického alebo francúzskeho imperializmu, ktorý roky kolonizoval Áziu, Afriku a Latinskú Ameriku, pošliapal rôzne menšinové kultúry. Po prvé, ovplyvňovať ich o prázdnote ich tancov, textov a básní; potom ich prinútiť, aby otočili hlavu k novej kultúre, s ktorou nikdy nemohli úplne splynúť. A medzitým zo zadných dverí vychádzalo kakao, olej alebo diamanty.
Prispôsobte sa alebo odolajte
Zároveň sa však odohráva široká diskusia, v ktorej je veľa názorov: niektorí, ako napríklad Nigérijčan Chenua Achebe, využili vyššie uvedený kongres, aby zabezpečili, že ak by mu bolo poskytnuté zariadenie na použitie anglického jazyka na omše, použil by som to. Mnoho ďalších autorov zase naďalej verí, že dôležitý je obsah, a pokiaľ bude mať väčšie rozšírenie vo väčšinovom jazyku, bude to stačiť, pretože autora nezaujímajú slová, ale to, čo hovoria. Na druhej strane spomínaný Thiong'o umlčí svoj anglický jazyk ako spôsob, ako obmedziť zahraničnú dominanciu v menšinových kultúrach, ako je tá jeho. Etnické skupiny, ktorých jazyk má svoju vlastnú muzikálnosť, rytmus a výrazy, ktoré sa ťažko prekladajú do iného jazyka.
Pred pár dňami som o tom hovoril lna literatúru ako zbraň na zmenu sveta. A pravdou je, že by to bol jeden z najúčinnejších zo všetkých. Súčasťou tejto odysey na obnovenie svetových rán však môže byť aj to, že umožní všetkým kultúram, aby sa vyjadrili, a nie ich hypnotizovať myšlienkami, ktoré neukazujú na skutočný problém.
Mnoho ľudí, najmä aktivistov, je v súčasnosti zodpovedných za presadzovanie práva na písanie v jazykoch rôznych etnických skupín. menšiny s cieľom zachovať ich kultúru, s príkladmi ako nedávny kurdský študijný program schválený Univerzitou v Kurdistane v Iráne alebo propagácia Kichwa ako druhého školského jazyka, rôzne ekvivalenty kečuánčiny, ktoré v Ekvádore oživila organizácia CONAIE.
Napriek tomu by som nechcel skončiť bez otázky: bolo by lepšie umožniť vývoj všetkých jazykov namiesto toho, aby sme ich chceli prispôsobiť jazyku, ktorý by im umožnil väčšie rozšírenie?
A pozor, slovo „nacionalizmus“ sa v žiadnom riadku neobjavilo.