Víctor del Arbol, cena Nadala 2016 za film Predvečer takmer všetkého.
Je nám cťou mať dnes na našom blogu adresu Viktor zo stromu, Barcelona, 1968, víťaz Cena Nadal 2016 podľa Predvečer takmer všetkého, Chevalier des Arts et des Lettres za vládu Francúzskej republiky, najpredávanejší autor ako napr Milión kvapiek o Smútok Samurajov.
Víctor del Árbol robí z kriminálneho románu niečo viac ako žáner. Každý ich príbeh je iný, začína sa od nuly, nič sa nedá predvídať. Žiadny z jeho románov pre vás nepripravuje ďalší. Prekvapivé, vzrušujúce pre tých spisovateľov, ktorí sa pridržiavajú čitateľa a bránia mu v výbere medzi svojimi dielami, pretože každé z nich zanechalo hlbokú stopu v jeho pamäti.
Actualidad Literatura: Vždy hovoríš, že tvoja vášeň pre literatúru sa začala v detstve, v knižnici vo vašej štvrti v Barcelone, kde vás vaša matka nechala s vašimi bratmi, keď išla do práce: aká kniha vás prinútila pomyslieť si: „Keď vyrastiem? bude zo mňa spisovateľ“?
Viktor zo stromu: V každej fáze bola iná a niektoré z nich prekonali generačné chvíle, aby zostali ako verní spoločníci do konca môjho života. Z tých klasických komiksov adaptovaných od detstva až po Coetzeeho prenikli ku mne knihy a autori ako Steinbeck, Faulkner, Fietzcherald, Dostojevskij, Delibes, Matute, Mallarmé, Lope ... Camusov cudzinec ma poznačil, rovnako ako Ravenov rukopis Maxa Auba Jeden Sto rokov samoty od Garcíu Marqueza, Hombres del Maíz od Miguela Ángela Asturiasa ... Keby nejaký bol definitívny, neviem. Všetci ma pozývali, aby som to skúsil. Z emocionálnych dôvodov si pamätám jednu dôležitú: „Rekviem za španielskeho roľníka“ od RJ Sender. Bolo to ocenenie pre moje prvé literárne ocenenie (v pätnástich) a vo veľmi konkrétnom okamihu môjho dospievania som veľa pochopil, keď som objavil film „De Profundis“ od Oscara Wildea. Prvé kroky som začal nadšene pre históriu a bolo inšpiratívne čítať knihy Paula Prestona a Hugha Thomasa o španielskej občianskej vojne alebo Kroniku Indie od Bartolomé de las Casas. Skvele som sa bavil s Folletovými knihami, keď som ešte nenapísal Los pillars de la Tierra, s Vozquezom Figueroa a jeho Tuaregom, s Marsém a jeho posledné popoludnia s Teresou ... Každopádne prestaňme.
AL: Chevalier des Arts et des lettres v roku 2017. O cenu sa delíte s ďalšími slávnymi Španielmi, ako je napríklad Carmen Maura, ktorá rozvinula časť svojej veľkej profesionálnej kariéry na francúzskych scénach, alebo Arturo Pérez Reverte, a osobnosti známeho z nedávnej minulosti. román v literatúre, Bob Dylan, alebo napríklad Maryl Streep, Clint Eastwood, Shakira, Carlos Vives ... Je Victor del Arbol v móde vo Francúzsku, jednom z najväčších trhov pre žáner čiernej pleti? Čo toto ocenenie znamená vo vašej profesionálnej kariére?
VDA: Nerád si myslím, že som módnou spisovateľkou vo Francúzsku, pretože prechádzajú módy a predpokladám, že všetci, ktorí sa tomu venujeme, máme vôľu vydržať. Naopak, čo ma teší, je vidieť, že niektoré moje diela sa stávajú súčasťou toho, čo nazývame „podkladové knižnice“, a že aj napriek rokom, v ktorých sa čítajú, sa stále čítajú. Zdá sa mi, že je dôležité, aby sa kniha dala prečítať mimo času, v ktorom bola napísaná, a aby bola stále platná. To z nich robí klasiku.
Rád by som veril, že to, že ma francúzska vláda pomenuje Chevalier des Arts et lettres, zo mňa urobí lepšieho spisovateľa, ale obávam sa, že to tak nie je. Prijal som toto uznanie s veľkým šťastím, ale s vedomím, že názor ostatných a mňa nemusí byť nutne v súlade. Mená mojich predkov, ktoré citujete, hovoria samy za seba o trajektórii a výskyte, ku ktorému ešte stále nemám ďaleko. Ale samozrejme je to motivácia snažiť sa ďalej. Malá moja časť, ktorú nemôžem dusiť, by bola rada, keby toto prestížne uznanie trochu zmiernilo cestu doma, ale nedvíham svoje nádeje. Musíme pokračovať.
AL: Spisovatelia miešajú a centrifugujú svoje spomienky a príbehy, ktoré počuli, aby vytvorili postavy a situácie. Vaše staré povolanie, vaše skúsenosti s Mossosom, bolo to pre vás niekedy inšpiráciou?
VDA: Fabulácia z osobnej pamäte je téma, na ktorej je založené to, čo píšem. Koreň všetkého je tam, medzi záhybmi minulosti, ktoré sa inšpirujú, znovu vytvárajú, deformujú a znovu objavujú. Životný zážitok ako Mosso je súčasťou tej magmy spomienok a zážitkov. Je to medzi stránkami viac-menej zrejmým spôsobom, dokonca aj pre mňa. Moje obavy, moje objavy, moje sklamania a môj obdiv. Súčasťou môjho života.
AL: Čierny žáner, ale na rozdiel od väčšiny autorov tohto žánru neexistuje postava, ktorá by sa opakovala, nepokračujú, premýšľa niekto z vás o tom, že v budúcnosti bude musieť v niektorom z vašich príbehov znova hrať alebo bude každý jeden zaciatok od nuly?
VDA: Možno jedného dňa nejakí prídu, ale zatiaľ som túto potrebu nepociťoval. Mala by byť nezabudnuteľnou postavou, schopnou ukázať všetky svoje stránky a svoj vývoj v priebehu rokov, ako to dokáže napríklad Petra Delicado od mojej obdivovanej Alicie G. Bartlett.
AL: Mnoho skvelých momentov, ktoré poháňajú a upevňujú vašu profesionálnu kariéru, ako napríklad úspech vo Francúzsku Smútok samurajov, alebo Cena Nadala za Predvečer takmer všetkého. Aké sú pre vás ako spisovateľa a človeka osobité okamihy vašej profesionálnej kariéry? Tie, ktoré poviete svojim vnukom.
VDA: Prvýkrát som videl v kníhkupectvách môj román („El Peso de los Muertos“), obálku La Vanguardia v Sant Jordi, kde sa objavila spolu s Juanom Marsém, jedným z mojich referenčných autorov, cigareta, ktorú som fajčil. skoro ráno na námestí po obrade Nadal a ostanem sám myslieť na svoje detstvo, moji bratia. Ale predovšetkým si myslím, že poviem svojim vnukom, že to najlepšie ešte len príde, a bude to pravda.
Above the Rain, najnovší román Víctor del Árbol, ktorý vyšiel vo vydavateľstve Destino.
AL: Vaša najnovšia kniha Nad dažďom, ktorá vyšla v roku 2017, existuje už ďalší projekt? Patríte k tým, ktorí sa do ďalšieho románu pustia hneď, ako ten predchádzajúci skončí, alebo potrebujete čas na tvorivú regeneráciu?
VDA: Nechám čas plynúť, hoci nápady neprichádzajú alebo nevychádzajú automaticky. Je to tvorivý proces a nie vždy ho ovládam. Niekedy, keď píšem, existujú nájazdy na iné územia, ktoré ma inšpirujú, urobím si poznámky a uložím ich, aby som neskôr dozrel. Niekedy napíšem pár stránok, aby som zistil, či sa cítim dobre, či to funguje. Ak nie, opustiť.
Pracujem na novom príbehu, v dokumentačnom procese a dávam dokopy štrukturálnu kostru, postavy ... Než začnem písať, bude to trvať dlho.
AL: Máte napísaný a nepublikovaný román Priepasť snov, ktorý bol finalistom ceny Fernanda Laru za rok 2008. Čo sa stalo? Vieme, že je to detektívny román. Nemáte miesto na tomto konkurenčnom trhu alebo ste tým, kto ho už nechce nájsť?
VDA: Nemyslím si, že je to dobrý román, aj keď myšlienka je, vyžaduje si veľa práce a nemám chuť urobiť ten krok späť, aby som ho prehodnotila. Možno jedného dňa.
AL: Máte nejaké hobby alebo návyky pri písaní? Hovorí sa, že radi sedíte a píšete na terase baru pod domom ... Dokážete to stále alebo vás úspech zavrie doma?
VDA: Hahaha, áno, stále to robím. Niekedy za mnou klient príde, pozdraví ma alebo ma požiada, aby som podpísal knihu, ale sú to milí ľudia a rešpektujú súkromie. Majitelia ma poznajú a nebabrujú so mnou, aj keď od nich každé dve hodiny pýtam latté. V zime je to trochu komplikovanejšie, ale je to otázka dobrého zväzku. Rád píšem do otvorených priestorov, obklopený vecami, ktoré sa dejú, so svojimi cigaretami, poznámkami. Kedykoľvek a kým sa necítim unavená.
AL: Niekto, komu chceš ukázať svoju prácu predtým, ako mu umožníš vidieť svetlo?
VDA: Lola, moja bývalá partnerka, ich zvykla čítať. Prinútil ma vidieť veľmi zaujímavé veci, o ktorých som nevedel. Teraz napredujem v redakcii alebo požiadam manželku, aby si prečítala niekoľko jednotlivých kapitol, aby som zistila, ako príbeh dýcha. Ale žiaden z nich nie je taký kritický ako ja sám. Na konci dňa viem, čo navrhujem a ako blízko alebo ďaleko som od dosiahnutia toho.
AL: Ako zapadajú vaše romány do súčasnej spoločnosti? Kedy napíšeš, čo chceš, aby si čitatelia o tebe pamätali? Aké témy vás zaujímajú nad rámec histórie, ktorá sa nimi zaoberá?
VDA: Zapadajú do túžby spojiť obsah a nádobu. Aktuálna, zábavná, priama reč, ktorá má rozprávať rovnaké staré pravdy, pochybnosti, ktoré nikdy nevyplývajú, a univerzálne témy umenia, túžba ponoriť sa do toho, čo sme, a zmysel toho všetkého, čo nazývame Existencia. Zaujíma ma stratené detstvo, otázka krutosti a otázka dobra a zla.
Neviem, čo si čitatelia budú pamätať, neviem, či si na niečo spomenú, či si prejdem toľkými vecami bez toho, aby mi niečo hodnotné ostalo.
Ale vždy si predstavujem, že slovo, odsek, kniha môže niekomu otvoriť dvere, aby do seba vstúpil a odišiel s niekoľkými vyriešenými osobnými neistotami.
AL: Nebudem vás žiadať, aby ste si vybrali spomedzi svojich románov, ale požiadam vás, aby ste nám otvorili svoju čitateľskú dušu. Aké sú najnavštevovanejšie knihy vo vašej knižnici, tie, ktoré prechádzajú a vždy čítaš znova? Máte radi všetkých autorov, ktorých kupujete ako jediných publikovaných?
VDA: Čítal som celú Delibesovu prácu, veľa z toho, čo bolo o Camusovi napísané a publikované, Posledné popoludnia som si s Teresou prečítal mnohokrát. Čítal som, čo publikuje, hneď ako sa to zdá preložené Paulovi Austerovi a Coetzeeovi. S obľubou uchovávam antológiu španielskej poézie so zvláštnym miestom pre určitú báseň Antonia Machada.
AL: Teraz, keď ste dosiahli sen každého spisovateľa živiť sa prácou, vás bolí literárne pirátstvo?
VDA: Nielen mne, ale každému, kto skutočne cíti akýkoľvek kreatívny prejav ako svoj vlastný. Existujú bezplatné spôsoby, ako získať prístup k čítaniu bez krádeže: knižnice, elektronické knihy za znížené ceny, brožované knihy, výpožičky, výmeny peer-to-peer iniciatív. Stále sa viac zaujímam o to, čo stojí za neprehľadným obchodom s nelegálnym sťahovaním. Dnes vieme, že za týmto falošným altruizmom sú ukradnuté milióny, ktoré podkopávajú možnosť, že ostatní autori uvidia svetlo s minimálnymi zárukami jasnosti a kvality. Neviem, ako vyčísliť peňažnú hodnotu knihy, ale poznám všetku prácu, ktorá sa za ňou skrýva, aby sa nakoniec dostala k čitateľovi, spisovateľovi, vydavateľovi, kníhkupcovi, kultúrnej žurnalistike ... Existuje veľa ľudí, ktorí sú nakoniec poškodení, takže že pár nezákonne zbohatne. Poznáme to roky, videli sme to na hudobnom trhu. A ignorant sa môže učiť, ale ako sa dá presvedčiť hlupák? Pretože je hlúpe nechcieť vidieť, že z dlhodobého hľadiska je táto stratégia škodlivá pre všetkých.
AL: V dnešnej dobe, keď je odchod Lorenza Silvu z Twitteru trendovou témou, mi nedá neopýtať sa vás: Aký je váš vzťah k sociálnym sieťam? Pomáhajú spisovateľovi v kontakte s čitateľmi alebo sú džungľou, ktorá iba rozptyľuje?
VDA: Úprimne, zakaždým o niečo ďalej. Aj keď nerád odchádzam, pretože som mal na sociálnych sieťach veľké stretnutia a objavy. Kľúčom je udržiavať rešpekt, presne tak, ako by ste to robili, keby ste mali túto osobu pred sebou. Siete sú prostriedkom komunikácie a výmeny, ktorý milujem, ale trollovia vyhrávajú hru, narcisti, tí, ktorí hľadajú popularitu iba na vaše náklady, upútajú pozornosť ... Nakoniec to bude vyčerpávajúce a predovšetkým odradí. Ale aj tak to stojí za to.
AL: Papierový alebo digitálny formát?
VDA: Papiera.
AL: Na záver vám ako vždy položím najintímnejšiu otázku, ktorú môžete položiť spisovateľovi: Prečo píšete?
VDA: Jedného dňa to budem vedieť. Alebo možno nechceš vedieť. Možno v tom chceš pokračovať.
Ďakujem Víctor del Árbol, prajem vám, aby ste mali aj naďalej veľa úspechov a aby ste nám naďalej poskytovali veľa skvostných románov.