Fotografia: s láskavým dovolením autora.
Paloma Orozco Má za sebou veľmi pestrú profesionálnu kariéru. Štúdium Derecho, pracoval ako novinár, získal opozíciu o správny riaditeľ, režíroval noviny, rozhlasové a televízne programy a venoval sa aj reklama a formácia. Ale vždy som sníval o písaní. Je vášnivá Japonsko a ich kultúre a to sa odráža v ich dielach ako napr Samurajské učenie pre život. Ale podpisuje sa pod oveľa viac fantasy žánrovými titulmi ako napr Draconia, Tieň Petra Pana o morské kráľovstvo. V tomto rozhovor Hovorí nám o všetkom trochu a ja mu veľmi ďakujem za čas, ktorý venoval.
Paloma Orozco — Rozhovor
- ACTUALIDAD LITERATURA: Vydali ste veľa titulov, takmer všetky s fantastickou tematikou a zamerané na mladších čitateľov. Nejaký špeciálny dôvod?
PALOMA OROZCO: Pravdou je, že som nikdy neuvažoval o písaní pre konkrétne publikum. Mal som to šťastie, že som napísal to, čo sa mi tak či onak dotklo srdca. Milujem žáner fantasy, pretože pre mňa dnešný svet potrebuje veľké dávky mágie a fantázie.
- AL: Pamätáte si nejaké svoje prvé čítanie? A prvý príbeh, ktorý si napísal?
PO: Moja mama mi darovala moju prvú knihu „Malý princ“, dodnes ju mám s jej venovaním, kde napísala skutočne dôležité veci v živote, ktoré sú v podstate zhrnuté do troch: láska, príroda a nasledovanie svojich snov. Pri čítaní som tušila, že koniec nebude šťastný, a tak som knihu pred dokončením odložila k ľadu. Áno, doslova: dala som to do mrazničky, aby príbeh zamrzol a hlavný hrdina netrpel. Vtedy mi mama povedala, že vždy je lepšie čeliť tomu, čo sa nám nepáči a zmeniť to. Tak som začal písať, menil som konce príbehov, ktoré som čítal. A stal som sa spisovateľom.
- AL: Hlavný spisovateľ? Môžete si zvoliť viac ako jednu zo všetkých epoch.
PO: Bezpochyby básne Borgesa, Pedra Salinasa, Walta Whitmana, Emily Dickinson; príbehy Dina Buzzatiho, Edgara Alana Poea a Bioya Casaresa; na dobrodružné romány od Salgariho a Julesa Verna; Paul Auster, Italo Calvino, Edgard Lee Masters... Je ich tak veľa.
- AL: S ktorou historickou postavou by ste sa chceli stretnúť a ktorú literárnu postavu by ste vytvorili?
PO: Rád by som stretol prvého samuraja, ktorý existoval vo feudálnom Japonsku, Tomoe Gozena. Inšpirovala som sa ňou pre môj román Dcéra lotosu. Bezpochyby by bolo pekné vytvoriť ženskú verziu Sherlocka Holmesa.
- AL: Máte nejaké špeciálne návyky alebo návyky, čo sa týka písania alebo čítania?
PO: Pravdou je, že pokiaľ ide o písanie, nemám žiadne špeciálne hobby, možno si otvorím nový zápisník na dokumentovanie histórie. Vždy mám pri sebe fotografiu mojej mamy s jej večným úsmevom. Bola tiež spisovateľkou a tuším, že sme stále spojení, hoci je už nejaký čas preč.
Pri čítaní sa rád usadím a dám si čaj. Je to pre mňa chvíľa relaxu a chcem si to užiť.
- AL: A vaše preferované miesto a čas na to?
PO: Keby som mal na výber, písal by som veľmi skoro ráno alebo v noci. Potrebujem absolútne ticho. Ale musel som si zvyknúť robiť to, keď môžem, kedykoľvek počas dňa a kdekoľvek som. Teraz som expert na vytváranie malých oáz v každodennom víre, kde sa dokážem izolovať od všetkého okolo mňa. To funguje aj pri čítaní.
- AL: Aké žánre máš rád?
PO: Mám veľmi rád magický realizmus, sci-fi, romány dobrodružstvá, poézia, príbehy...
- AL: Čo teraz čítaš? A písanie?
PO: Teraz čítam znova (hovoria, že kniha, ktorá sa nedá prečítať dvakrát, sa neoplatí prečítať raz) Neviditeľné mestáod Itala Calvina.
A píšem ďalší román, ktorý sa odohráva vo feudálnom Japonsku počas éry Edo. Je to fascinujúci príbeh a naozaj si užívam návrat do tejto neuveriteľnej doby a kultúry.
- AL: Aká je podľa vás vydavateľská scéna vo všeobecnosti?
PO: Nie som odborníkom na túto tému, ale z môjho pohľadu existujú vydavateľstvá, ktoré naďalej vynakladajú veľké úsilie, aby prinášali na trh dobré tituly. Myslím si, že Španielsko je krajina, kde sa veľa číta. Mal som veľké šťastie na svojho redaktora a na vydavateľstvo Edhasa.
- AL: Ako zvládate momentálny moment, v ktorom žijeme?
PO: Samuraj (ako viete, považujem sa za moderného samuraja) mal výraz: zanshin, znamená postoj pred búrkou. Svet je v zmätku, ale my si môžeme zvoliť svoj postoj k veciam, ktoré sa dejú. Musíme pokračovať v našej práci, aby sme opustili svet lepší, ako sme ho našli. A nadovšetko cvičiť oči srdca, ako povedal Malý princ.