Citácia Isabel Allende
Ak používateľ internetu požiada o vyhľadanie „Najlepšie knihy Isabel Allendeovej“, výsledky ukážu na niekoľko najpredávanejších titulov posledných štyroch desaťročí. Napriek svojim pôsobivým najpredávanejším osobnostiam sa dobrá literárna kritika pozrela na prácu tohto čílsko-amerického spisovateľa. Aj tie najtvrdšie hlasy ju obviňujú, že bola iba kópiou Gabriela Garcíu Márqueza.
Aj keď Allende sama uznala vplyv kolumbijského génia, niektorí renomovaní spisovatelia - napríklad Roberto Bolaño - ju nazývajú „jednoduchou spisovateľkou“. V každom prípade sú názory subjektívne; čísla, č. No, jej 72 miliónov predaných kópií (preložených do 42 jazykov) ju zaradilo medzi najčítanejšie žijúce autorky v španielskom jazyku na svete.
Život Isabel Angélica Allende Llona, niekoľkými slovami
Isabel Allende, čílsko-americká štátna príslušníčka, sa narodila v peruánskej Lime 2. augusta 1942. Jej otec bol bratrancom Salvadora Allendeho (prezidenta Čile v rokoch 1970 až 1973, až kým ho nezvrhol Pinochet). Budúci spisovateľ vyštudoval základnú školu na americkej akadémii v La Paz v Bolívii. Neskôr študujem na súkromnom anglickom inštitúte v libanonskom Bejrúte.
Od konca 50. rokov až do nastolenia Pinochetovej diktatúry (1973) žila Allende v Čile so svojím prvým manželom Miguelom Fríasom. S ktorou bola vydatá viac ako 20 rokov a mala dve deti: Paula (1963 - 1992) a Nicolás (1963). Neskôr vo Venezuele odišla do exilu do roku 1988, v ktorom sa v USA vydala za Willieho Gordona.
Prvé zamestnania
Isabel Allende pred svojím literárnym zasvätením pracoval v dôležitých verejných organizáciách a médiách v Čile, Venezuele a Európe. V južnej krajine pracoval v rokoch 1959-65 v Organizácii OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO).
Rovnako pracoval v časopisoch Paula y mampato; tiež na niekoľkých čílskych televíznych kanáloch. Neskôr bola redaktorkou novín El Nacional a učiteľ na strednej škole v Caracase. Jeho prvé vydané knihy boli zamerané na deti, Babička panchita y Lauchy, lauchóny, potkany a myši, obe z roku 1974.
Dom duchov (1982)
Prvý román, prvý najpredávanejší -Je to zlatý sen každého spisovateľa-, dosiahla ho Isabel Allende Dom duchov. Takýto redakčný dopad je z veľkej časti spôsobený jeho pútavým príbehom nabitým prvkami magický realizmus počas štyroch generácií čílskej rodiny. Z tohto dôvodu vyplýva paralelnosť, na ktorú poukazujú niektorí kritici Sto rokov osamelosti.
Vo vývoji preto existuje priestor pre témy týkajúce sa lásky, smrti, politických ideálov a nadprirodzených problémov (duchovia, predtuchy, telekinéza ...). Zároveň, kniha odráža niektoré z najdôležitejších spoločensko-politických a náboženských transformácií, ktoré v Čile prebiehali počas XNUMX. storočia.
Niektoré ceny získané za tento román
- Román roka (Čile, 1983)
- Autor roka (Nemecko, 1984)
- Kniha roka (Nemecko, 1984)
- Grand Prix d'Evasion (Francúzsko, 1984)
Rozprávky Evy Luny (1989)
Dej a kontext
Na portáloch venovaných literatúre odporúčajú prečítať si najskôr román Eva Luna (1987) predtým, ako preskúmala túto knihu 23 príbehov podpísaných týmto fiktívnym autorom. Mnohé z týchto príbehov prešli veľmi úspešnými dramatickými, rozhlasovými a televíznymi adaptáciami. Rovnako sú u niektorých z nich pozorované znaky magického realizmu, ako je to v prípade tých, ktoré sú uvedené nižšie:
- "Dve slová"
- „Perverzné dievča“
- „Walimai“
- „Ester Lucero“
- „Manželka sudcu“
- „Mária hlúpa“
- „Učiteľský hosť“
- „Nekonečný život“
- „Diskrétny zázrak“
- „Predstavený palác“
Rovnakým spôsobom aj Rolf Carlé - hlavný hrdina Eva Luna- objaví sa v záverečnom príbehu, Z hliny sme vyrobené, ktorého vývoj je inšpirovaný skutočným prípadom Omayra Sáncheza. Na druhej strane, láska a sila žien tvárou v tvár nešťastiam a intrigám, predstavujú mobilizačnú niť takmer všetkých príbehov. Podobne nemožno odložiť pomstychtivé zápletky.
Zoznam príbehov, ktoré sú úplné Rozprávky Evy Luny
- "Clarisa"
- „Boca De Sapo“
- „Zlato Tomása Vargasa“
- "Keby si sa dotkol môjho srdca"
- „Darček pre priateľku“
- "Tosca"
- „Najviac zabudnutý na zabudnutie“
- „Malý Heidelberg“
- „Cesta na sever“
- „So všetkou úctou“
- „Pomsta“
- „Listy zradenej lásky“
Paula (1994)
Kontext a argumentácia
Je to autobiografický román motivovaný chorobou Pauly Frías Allendeovej, dcéry Isabel Allendeovej. Kniha sa začína ako epištolový prejav (list od autorky jej dcére) pripravený po tom, čo Paula upadla do kómy a bola prijatá na kliniku v Madride. V tejto pasáži matka pripomína život svojich rodičov a starých rodičov.
Allende tiež naráža na niektoré anekdoty o svojom detstve a dospievaní, osobné aj o iných príbuzných. Postupom textu matka prechádza zo zúfalstva do rezignácie ... Postupne pripúšťa, že jeho dcéra skutočne prestala byť v tom ležiacom tele.
Dcéra šťastia (1999)
Táto kniha je román historickej fikcie, ktorý trvá 10 rokov (1843 - 1853) a jeho postavy sa dostanú z Valparaíso do Kalifornie. Je to rozprávanie so všetkými typickými prvkami najlepšie predávané Allende. Teda romantika, rodinné tajomstvá, silné a odhodlané ženy, epické scenáre, nadprirodzené vystupovanie a kompenzácia jeho protagonistov.
Synopse
Prvá časť
Odohráva sa v Čile (1843 - 1848). Táto časť ukazuje, ako si Elizu - hlavnú postavu hry - adoptovala rodina Sommersovcov a bola vychovaná v prostredí vyššej triedy.. Podobne sú opísané osobnosti bratov Sommersovcov (Jeremy, John a Rose). Spomedzi nich bola slečna Rose najláskavejšia a blízka Elize.
Ďalšou dôležitou postavou bola Mama Fresia, domorodkyňa z Mapuche, ktorá dala Elize veľa kuchárskych schopností. Teraz, kto skutočne zmenil dievčenský vesmír, bol Joaquín Andieta, pohľadný mladý muž, ktorý pracoval pre Jeremyho Sommersa. Chlapec si podmanil Elizine srdce a stal sa jej milencom.
Druhá časť
Koná sa medzi rokmi 1848 a 1849. Začína sa to odchodom Joaquína Andietu do Kalifornie, skúsiť šťastie uprostred zlatej horúčky. Hneď nato Eliza zistila, že je tehotná, a rozhodla sa ísť za ním (ako čierny pasažier) na holandskej lodi. Na tejto lodi sa Eliza stala blízkou priateľkou s kuchárom Tao Chi'enom, ktorý jej pomohol udržať ju v tajnosti a pomohol jej po spontánnom potrate.
Po príchode do Kalifornie zahájila Tao akupunktúrny tréning a čoskoro začala hľadať svojho milého. Medzitým v Čile boli Sommersoví šokovaní Eliziným zmiznutím. Najmä po odhalení slečny Rose: Eliza bola plodom vzťahu medzi Johnom a čílskou ženou (neznámej totožnosti).
Tretia časť
Eliza bola trochu ohromená, keď sa dozvedela, že fyzický popis psanca Joaquína Murietu bol dosť podobný popisu jej milenca. Neskôr Eliza prišla do kontaktu s novinárom Jacobom Freemontom. Nedokázal jej pomôcť, upozornil však rodinu Sommersovcov na Elizu (mysleli si, že zomrela).
Medzitým sa Eliza a Tao usadili v San Franciscu. V tom meste sa venoval pomoci čínskym prostitútkam pri obnove ich života mimo tejto okupácie. S odstupom času sa puto medzi nimi stalo romantickým. Na koniec, Joaquín Murieta bol zajatý a popravený. Potom, keď Eliza konečne dokázala overiť totožnosť previnilca, cítila sa úplne oslobodená.
