Miguel de Unamuno, spisovateľ pre históriu.
Hovoriť o Španielsku znamená jednoznačne sa zmieniť o kolíske dobrej literatúry, a pokiaľ sa zmienime o jej tvorcoch, Miguel de Unamuno medzi nimi vyniká širokými zásluhami. Tento spisovateľ v Bilbau narodený v roku 1864 bol poznačený hviezdou písmen a filozofie, veľmi hlboko v krvi.
Unamuno začal svoju literárnu kariéru 31 rokov po narodení svojou tvorbou Mier vo vojne (1895). Kritici ho prijali s pochvalou za ostrosť jeho textov a húževnatosť jeho prejavu. Rovnakou silou, s akou mu listy prechádzali v žilách, pretieklo výchovné povolanie, ktoré bolo jeho vášňou pre výučbu jazyka a histórie.
Unamuno, medzi politikou, polemikami a listami
Miguelovi de Unamunovi neboli cudzie politické udalosti v jeho krajine, jeho osobnosť tomu zabránila, rovnako ako jeho presvedčenie. Z tohto dôvodu bol tri roky členom Španielskej socialistickej robotníckej strany (PSOE) (1894 - 1897).
V strane vyjadril svoje ideály a myšlienky, presne definované línie, ktoré ho neskôr stáli za odvolanie rektora, uväznenie a následný exil. To všetko pôvodne vyjadril svoju podporu spojencom v roku 1914 (stálo ho to miesto rektora). Potom, v roku 1920, spisovateľ vystúpil v publikácii proti kráľovi Alfonsovi XIII. (To spôsobilo zatknutie).
Napokon v roku 1924 Unamuno vyhnal diktátor Primo de Rivera. Spisovateľ mal spočiatku mandát poslať na Kanárske ostrovy, ale Unamuno odišiel do Francúzska. Takéto odhodlanie a potenciál listov a myslenie spisovateľa boli také, že režim nezniesol jeho prítomnosť a pokúsil sa ho odohnať.
Citát Miguela de Unamuna.
Plodná práca aj v nešťastí
Napriek všetkému, čo sa stalo, Unamuno neprestal vytvárať a vyrábať. Jeho tvorivosť, rovnako ako Lope de Vega, bola neúnavná. Vyniknite medzi ich výtvormi niebla (1914), Zrkadlo smrti (1913), Tulio Montalban (1920), všetko stojí za prečítanie, aby ste sa naučili.
Cvičenia mu tiež neboli cudzie, svietili medzi nimi Život Dona Quijota a Sancha (1905) y Cez krajiny Portugalska a Španielska (1911). Potešila ho aj poézia, ktorá v tomto žánri vyniká Tereza. Rýmy neznámeho básnika (1924) y Exilové balady (1928). Písal aj divadlo, bytie Sfinga (1898) y Ostatný (1932) dva z najdôležitejších textov.
Sú to teda Unamunove diela, jeho samotný život, odkaz, ktorý nám umožňuje potvrdiť, že je spisovateľ pre históriu.