Du Fu. 5 básní na pripomenutie si klasiky čínskej poézie

Tiež známy ako Vaše fu, tento básnik je jedným z veľká klasika čínskej literatúry. V skutočnosti sa to zvažuje „Posvätný básnik“. Dnes Zachraňujem jeho postavu (alebo ju objavím) pohľadom na jej postavu a prácu, z ktorých som vybral tieto 5 básní.

Du fu

Narodený v r 712, čoskoro prejavil ľahkosť učenia a talent. Tiež mal rád maľovanie, hudbu a jazdu na koni. V mladosti má v úmysle nosiť a Český život, bol cestovanie v celej Číne v najprosperujúcejšom období Dynastia Tang.

Keď sa konečne dostal k práci ako úradník, keďže pri prvom pokuse nezvládol cisárske skúšky, a vzbura to by krviprelievalo Čínu na mnoho rokov. Cisár ho ustanovil za cenzora a Du Fu mal a zničená ríša.

Všetko premietol to do niekoľkých básní, ako aj jeho priateľstvá s inými veľkými básnikmi ako napr LiPo, náklonnosť k rodine alebo súcit s chudobou mesta. Prešiel cez posledné roky jeho života v veľmi neisté podmienky a finančne podporené priateľmi. A hoci sa mu v živote nepodarilo spoznať, po jeho smrti sa zvýšila jeho prestíž a sláva.

Veľmi plodný, zanechal po sebe dedičstvo viac ako 1.400 XNUMX básní. Niektoré názvy jeho diel sú Šikmý let lastovičiek o Kompendium a komentár k básňam Tu Fu.

5 básní

stúpanie

Medzi prudkým vetrom
pod oblohou,
opice zavýjajú svoj smútok.
Nad bielym pieskom ostrovčeka
letí vták, krúži.
Nekonečné listy, rozfúkané vetrom,
padajú pískajúce zo stromov,
a nesmierny Yangtze búrlivo beží.
Ďaleko od môjho domova
Plačem smutnú jeseň
a výlety sa mi zdajú nekonečné.
Starec, sám ohromený chorobami,
Vyjdem na túto terasu.
Ťažkosti, ťažkosti a úzkosť,
urobili moje sivé vlasy hojné.
A nemôžem inak, ako odložiť pohár.

***

Pramenité vody

Tretí mesiac a broskyňa kvitne
plávajú na vlnách rieky.
Potok obnovuje svoje staré stopy,
a za úsvitu zaplavuje hranice pláže.
Smaragdová zeleň sa mihá pred bránou konárov,
kým opravujem svoju výstroj
A zhodím voňavú návnadu
Viazam bambusové trubice na polievanie záhrady.
Vtáky, ktoré prilietajú, sú už légie
a v hlučných hubbuboch sa hádajú o kúpeľňu.

***

Zimné svitanie

Muži a zvieratá zverokruhu
Ešte raz proti nám.
Fľaše na zelené víno, mušle z červeného homára,
Všetko prázdne, sú poukladané na stole.
Ako zabudnúť na starého známeho?
A každý, keď si sadne, počúva svoje vlastné myšlienky.
Vonku zapišťali kolesá vozov.
V odkvape sa vtáky prebúdzajú.
V ďalšom zimnom svitaní čoskoro
Musím čeliť svojim štyridsiatim rokom.
Tlačia ma tvrdohlavé chvíle,
Zahnutá do dlhého tieňa súmraku.
Život sa obracia a plynie, opitý pramienok.

***

Maľovaný jastrab

Na bielom hodvábe
vietor a mráz stúpajú:
obdivuhodná maľba tohto goshawka.
Pripravený na lov prefíkaného zajaca, zdvihne krídla,
a jeho profil vyzerá ako oči utrápenej opice.
Keby sa hodvábny motúz uvoľnil
ktorá ho pripúta k lesklej palici
v hornej časti okna,
čakanie na odštartovanie píšťalky;
keby ho už opustili
útočiť na bežné vtáky,
perie a krv by sa rozniesli po rozľahlej lúke.

***

Pri pohľade na vodu zo zábradlia som nechal lietať srdce

Ďaleko od stien, na širokom zábradlí,
bez dediny, ktorá by tomu bránila,
pohľad siaha ďaleko, ďaleko.
Čisté vody rieky takmer pretekajú cez kanál.
Jar končí,
a pokojné stromy sú plné kvetov.
Medzi pekným dažďom,
objavia sa střevle,
a šikmý let lastovičiek
na pairo jemného vánku.
V meste bolo stotisíc domov,
tu dve alebo tri rodiny.