Ctený švédsky ilustrátor sa ozval po otázke, ktorú položil jeho redaktor zmeňte vo svojich populárnych knihách pre deti stereotypné zobrazenia iných kultúr.
Jan Lööf, ktorý získal v roku 2011 cenu Astrid Lindgrenovej v oblasti švédskej literatúry zameranej na deti a mladých ľudí, uviedol tento týždeň vo švédskych novinách Dagens Nyheter jeho vydavateľ ho požiadal, aby zmenil obrázky dvoch svojich kníh, konkrétne od Mofar är sjörövare (v španielčine, Starý otec je pirát) a Ta fast Fabian (v španielčine, zajatie Fabiána).
Prvý titul, Mofar är sjörövare, bol publikované v roku 1966 a je o chlapcovi a jeho dedovi, ktorý sa vydal ukradnúť poklad zlému pirátovi menom Omar. Na druhej strane druhá kniha zobrazuje obraz muža v kmeňovom kroji.
Lööf to povedal novinám Dagens Nyheter dostal ultimátum, alebo zmenil ilustrácie v knihách, inak by boli stiahnuté z predaja verejnosti.
"Mám 76 rokov a nemôžem sa obťažovať, aby som sa zmenil." Nejde o peniaze pre mňa, ale pravdepodobne nalebo urobím viac obrázkových kníh pre deti".
Predchádzajúci komentár, ktorý autor pridal obraz druhej knihy kmeňového kroja bol získaný podľa vzoru jeho priateľa.
"Viem že cítil by sa polichotený. Bol to veľmi pekný muž “
Vydavateľ Bonnier Carlse popiera tvrdenie, že knihy zrušili, a tvrdí, že zatiaľ nie je jasné, či knihy zostanú na sklade.
Vo vyhlásení režiséra uviedol, že vec je zložitá a vydavateľ sa nedávno s Lööfom hádal o niektorých obrázkoch vo svojich knihách, ktoré „možno vnímať ako stereotypné znázornenie iných kultúr".
"Východiskom je, že naše knihy budú mať inkluzívny pohľad a nebudú reprodukovať predsudky." Všetky knihy sú produktom svojej doby ... V dospelosti to nemusí byť problém a prácu je možné zasadiť do jej historického kontextu, otázkou však je, či to isté môžeme čakať aj od našich detí.. "
Aj keď niektorí tvrdia, že diskusia je smiešna, iní poukázali na cenzúru. Riaditeľ uzavrel
„Je dôležité mať možnosť viesť túto diskusiu, pretože je dôležitá a otázka je ťažká. Buď prestanete predávať milovanú klasiku, alebo riziko, že naše knihy pre deti budú opakovať predsudky pre mladých čitateľov “.
Vyjadril tiež nádej, že vydavateľ a autor nájdu riešenie situácie.
"Pre mňa je problém vážnejší ako tieto konkrétne knihy." Ide o to, ako ako vydavatelia s úctou spravujeme naše kultúrne dedičstvo a súčasne dodržiavame súčasnú hodnotu, aby sme zabezpečili najlepší záujem v srdciach detí “.
Na záver v tomto článku skončím otázkou alebo dvoma otázkami: svet je plný stereotypov nielen v literatúre, ale obklopuje nás všade a nemusí to byť vždy zlé. Pokus o zmenu stereotypov v knihách ukazuje väčšiu rovnosť, ale na druhej strane a pri zohľadnení toho, že knihy tohto autora sú klasikou z roku 1966 (pred 50 rokmi), Je potrebné zmeniť klasické rozprávky, aby sa odstránili stereotypy? Nebolo by to vylúčením pôvodnej rozprávky, a teda odstránením klasiky? A nakoniec si myslíte, že stereotypy môžu čitateľom tak ublížiť?
Osobne si myslím, že svet obklopený stereotypmi nie je dobrý, ale že ak ich dobre spojíme s nestereotypmi, nemal by nastať veľký problém. Na druhej strane sa mi nejaví správne upravovať klasiku, pretože to nezodpovedá tomu, čo teraz vydavatelia v knihách chcú. Tiež si myslím, že by sme mali mať väčšiu dôveru v schopnosť detí naučiť sa zasadiť do kontextu kníh a rodičia by im mali povedať, koľko pravdy v nich je.
Ahoj Lidia.
Celkom súhlasím s vašou konečnou úvahou v poslednom odseku. Problémom už niekoľko rokov je, že spoločnosť žije politicky korektne. Som pevným zástancom toho, aby som hovoril veci zdvorilo, zdvorilo a čestne. To ale neznamená, že by človek mal spadnúť do slávneho výrazu: „Seru na ňu cigaretovým papierom.“
Mne by sa zdalo ako literárna alebo redaktorská aberácia meniť klasické príbehy tak, aby nepoškodili detskú (alebo dokonca dospelú) citlivosť. Ľudia nie sú hlúpi a deti tiež nie. Viete si predstaviť, že to bolo určené na úpravu koncovky „Červenej čiapočky“ tak, aby sa nepodnietil lov vlka? Bolo by to absurdné, smiešne.
Literárny pozdrav z Ovieda a ďakujem.
Súhlasím s tebou, Lidia. Podľa môjho názoru musí klasický príbeh zostať taký, aký je, a musí sa analyzovať s prihliadnutím na čas a sociálnu situáciu v danom okamihu.
Zdá sa mi nevyhnutné, že odteraz sa budú písať príbehy bez stereotypov odrážajúce multikultúrnu spoločnosť. Nie som zvlášť za politickú korektnosť, ale skôr za odstránenie predsudkov. Ak urobíme druhé, prvé nebude potrebné.
Zdravím zo zlých krajín!
Ahoj Luchifús.
Aká vtipná je vaša prezývka, je veľmi pekná. Vyzerá to ako meno kreslené postavičky.
Úplne s tebou súhlasím.
Pozdravujem vás z astúrskych krajín.