Platero a ja.
Platero a ja Je to jedno z naj emblematickejších lyrických diel napísaných v španielčine. Dielo Josého Ramóna JiménezaExistuje 138 kapitol, ktorých dej sa točí okolo dobrodružstiev mladého andalúzskeho roľníka v spoločnosti priateľského a veľavravného somára. Jeho verše popisujú pocity, krajinu, skúsenosti a správanie typické pre španielsku vidiecku spoločnosť na začiatku XNUMX. storočia.
Aj keď to mnohí berú ako autobiografiu - a skutočne naprText obsahuje niektoré jeho vlastné skúsenosti -, Jiménez niekoľkokrát objasnil, že nejde o „beletrizovaný“ osobný denník. Ale autorkou evidentná a znovu potvrdená emócia je láska prejavená k jeho rodnej zemi.
Autor
Juan Ramón Jiménez je jedným z najvýznamnejších iberských spisovateľov prvej polovice XNUMX. storočia. Narodil sa v Moguere v provincii Huelva v Španielsku 23. decembra 1881. Tam študoval základné a stredné vzdelanie. Potom sa presťahoval do Puerto de Santa María v Cádize, kde získal titul bakalára umenia na škole San Luis Gonzaga.
Mládež a prvé publikácie
Podľa rozhodnutia rodiča vyštudoval právo na univerzite v Seville, ale pred skončením štúdia štúdium zanechal. V hlavnom meste Andalúzie Počas posledných piatich rokov XNUMX. storočia veril, že svoje umelecké povolanie nachádza v maľbe. Aj keď to bolo vzrušujúce zamestnanie, čoskoro pochopil, že jeho skutočný potenciál spočíva v textoch.
Z tohto dôvodu Svoje úsilie rýchlo presmeroval a začal pestovať poéziu v rôznych novinách v Seville a Huelve.. Po vstupe do 1900. storočia sa presťahoval do Madridu, mesta, kde sa mu podarilo vydať prvé dve knihy: Nymphaeas y Duše fialové.
depresie
Jeho prepuknutie v španielskych literárnych kruhoch znamenalo začiatok brilantnej kariéry, korunovanej získaním Nobelovej ceny za literatúru v roku 1956. Avšak jeho prvé kroky k sláve poznačil aj neustály boj proti depresii. Táto choroba ho sprevádzala po celé ďalšie dni ... a nakoniec ho v roku 1958 priviedla k hrobu.
Smrť jeho otca v roku 1901 spustila prvú z mnohých bitiek proti tomuto strašnému súženiu. Na istý čas bol internovaný v sanatóriách, najskôr v Bordeaux a potom v Madride. Smrť jeho manželky v roku 1956 bola poslednou ranou. K smrti jeho partnerky došlo iba tri dni po zverejnení správy o uznaní jeho kariéry švédskou akadémiou.
K tomu Javier Andrés García vo svojej dizertačnej práci na UMU (2017, Španielsko) uvádza:
«Z vykonanej analýzy sme dospeli k nasledujúcim záverom. Po prvé, že je možné identifikovať typické črty mystického procesu v klasickom trojstupňovom členení juanramónskeho básnického diela. Toto zistenie by malo viac hermeneutických dôsledkov, pretože odhaľuje možnú existenciu hlbšieho substrátu úzko spätého s jeho poetickou produkciou. Po druhé, Juan Ramón Jiménez počas celého života trpel príznakmi kompatibilnými s melancholickou depresívnou poruchou, ktoré možno vysledovať v jeho autobiografických aj lyrických príbehoch »...
Občianska vojna
Juan Ramon Jimenez.
Rovnako ako mnohí jeho súčasníci, aj Jiménez bol verným obrancom republiky. Následne, s triumfom vzpurných síl, ktoré priviedli Francisca Franca k moci v roku 1936 musel utiecť do exilu, aby si zachránil život. Do Španielska sa už nevrátil; Žil vo Washingtone, Havane, Miami a Riverdale, až sa nakoniec usadil v San Juan v Portoriku.
Platero a ja: prechod veľkého umelca
Okrem toho, že je ikonickým kúskom kastílskej literatúry, Platero a ja predstavuje pred a po Jiménezovej poézii. Odklonil sa od typického modernistického štýlu - kde formy prevažovali nad pocitmi - k písaniu, ktorého obsah dáva dôraz na skutočné zážitky a emócie.
Sám autor na jednej zo záverečných strán tento prechod otvorene ohlasuje. Na to použijeme metaforu, jeden z najpoužívanejších zdrojov v celom diele: „Aká radosť musí byť, keď lietate takto!“ (ako motýľ). „Bude to tak, ako je pre mňa, skutočný básnik, veršovaná rozkoš“ (...) „Pozri sa na ňu, aká rozkoš takto lietať, čistá a bez sutín!“.
Adjektívum naplno
Spolu s metaforami boli ďalšou zo „stratégií“, ktoré básnik použil na formovanie svojich línií a zaujatie verejnosti, pevné prívlastky. To poskytlo jeho scénam mimoriadne podrobné podrobnosti. Preto Dokonca aj tí neopatrní čitatelia majú malé problémy vidieť seba uprostred vidieckej krajiny 1900 Andalúzie..
Citát Juan Ramón Jiménez.
Takáto popisná hustota je zrejmá v nasledujúcom segmente počiatočných čiar: „Platero je malé, chlpaté, mäkké; Zvonku také jemné, že by človek povedal, že je vyrobené z bavlny, že nemá kosti. Iba tryskové zrkadlá jeho očí sú tvrdé ako dvaja čierni sklenení chrobáci. “(...)„ Je nežný a prítulný ako chlapec, ako dievča ..., ale vo vnútri suchý a silný ako kameň. “
Detský príbeh (ktorý nie je detským príbehom)
Knihu si môžete kúpiť tu: Nenašli sa žiadne produkty.
Od svojho pôvodného vydania v roku 1914 Platero a ja verejnosť to brala ako príbeh pre deti. S týmto tvrdením však rýchlo prišiel sám Jiménez. Konkrétne andalúzsky básnik to objasnil v predhovore k druhému vydaniu. V tejto súvislosti pripomína:
"Spravidla sa verí, že som s Platerom napísal pre deti, čo je kniha pre deti." Nie (...) Táto krátka kniha, v ktorej sú radosť a smútok dvojčatá, ako Platerove uši, bola napísaná pre ... čo ja viem pre koho! (...) Teraz, keď ide k deťom, nepridávam ani neberiem od neho čiarku. (...) Nikdy som nepísal ani nebudem nič písať pre deti, pretože som presvedčený, že deti môžu čítať knihy, ktoré čítajú muži, až na niektoré výnimky, ktoré nás všetkých napadnú. Budú existovať aj výnimky pre mužov a ženy atď. “…
Života a smrti
Plný, krásny a jasný život, ktorý autor zachytil farbami a teplým letom, aby tak formoval začiatok svojej práce. Vývoj textu potom nenesie chronologický sled udalostí, aj keď je zrejmé, že čas sa posúva dopredu ako súčasť nekonečného cyklu. Koniec tejto cesty - jej uzavretie, západ slnka - predstavuje jeseň a zima.
Život sa však nekončí ani smrťou. Koniec, o ktorom rozprávač uisťuje, že sa s Platerom nestane, prichádza do zabudnutia.. Pokiaľ budú spomienky živé, nový kvet sa znovu objaví a bude klíčiť na zemi. A s ním sa vráti aj jar.