Santiago Díaz: scenárista filmu Yo Soy Bea alebo Tajomstvo Puente Viejo a autor knihy Talión.
Sme radi, že sme dnes na našom blogu navštívili Santiago Diaz Cortes (Madrid, 1971), autor viac ako 500 televíznych scenárov. Santiago je autor románu čierna, ktorá hýbe čitateľmi: Talion, zverejnila Planeta.
Talion Je to román, ktorý rozbíja žánrové schémy. V hlavnej úlohe Martha Aguilera, chladná, osamelá žena, so vzťahom, ktorý sa práve skončil, ktorá nemá rodinu, citové väzby. Marta je novinárka a počas vyšetrovania siete pre obchodovanie so zbraňami pre svoje noviny dostáva správy, ktoré zmenia jej osud: nádor ohrozuje jej zdravie a má sotva dva mesiace života. Šokujúce na situácii je, že Marta Aguilera Rozhodne sa využiť tieto dva mesiace na to, aby sa domáhal spravodlivosti uplatnením taliónskeho zákona.
Actualidad Literatura: Novela, Talion, a dve otázky pre čitateľa: Čo by ste robili, keby ste mali dva mesiace života? A je zákonné uplatňovať odvetné právo na opakujúcich sa zločincov: pedofilov, teroristov, obchodníkov so ženami, násilné extrémistické skupiny ...?
Akú reakciu očakávate od svojich čitateľov, keď čítajú váš román? Aké zmeny chcete v nás dosiahnuť?
Santiago Diaz Cortes: Ako ste povedali, chcem, aby čitateľ položil tieto dve otázky. Predpokladám, že keďže väčšina z nás má citové väzby, strávili by sme dva mesiace so svojimi rodinami a priateľmi. Čo by sa však stalo, keby sa nám podarilo vylúčiť túto zložku z rovnice a boli by sme na svete skutočne sami? Naozaj by sme si išli ľahnúť na pláž alebo sa pokúsiť presadiť? Neviem, či je to, čo robí Marta Aguilera, ideálne, ale je to jej možnosť. A pokiaľ ide o druhú otázku, všetci si spočiatku odpovedáme, že nie je opodstatnené uplatňovať odvetné právo, ale ako čítanie pokračuje a stretávame sa s obeťami a zloduchmi, táto počiatočná bezpečnosť pokrivkáva a môžeme sa ocitnúť v túžbe, aby Marta zničila zločinci bez súcitu. Nakoniec, okrem toho, že sa pri čítaní vzrušujúceho príbehu dobre bavím, chcem čitateľov nechať pauzu.
AL: Dostali ste veľa odpovedí na tému tak hlbokú a dve otázky tak priame a zložité, že ste dostali odpoveď? Existujú čitatelia, ktorí sa s vami podelili o to, čo by robili?
CDS: Mnoho čitateľov Taliónu uisťuje, že v rovnakej situácii ako hlavný hrdina by tiež dostali o pár darebákov dopredu. Úprimne povedané, verím, že hovoríme, že kvôli hnevu, ktorý nás niekedy núti vidieť, že niektorí zločinci zodpovední za šokujúce zločiny neplatia tak, ako by sme chceli. Ale keď dôjde na to, sme civilizovaní a všetci dôverujeme spravodlivosti, aj keď niekedy nesúhlasíme a ideme protestovať do ulíc, čo sa mi zdá veľmi potrebné. Keby sme opäť použili zákon o odvetných opatreniach, naša civilizácia by sa vrátila o niekoľko storočí dozadu.
AL: Za túžbou Marty Aguilery po pomste je veľa frustrácií a zranených emócií: od rozčarovania spoločnosti zoči-voči krutým násilným činom, ktoré nepotrestajú, až po samotu, v ktorej žije, motivovaná chronickou neschopnosťou cítiť empatiu. «Pravda je, že si nepamätám, že by som sa niekedy za niečo cítila previnilo.»Potvrdzuje hlavného hrdinu v jednom okamihu románu.
Čo najviac váha pri rozhodnutí Marty? Čo sa musí stať s človekom, aby sa s vedomím, že zostane nepotrestaný, rozhodol uplatniť taliónsky zákon a vykonať spravodlivosť tam, kde sa domnieva, že žiaden neexistuje?
CDS: To, čo Martu tlačí k tomu, aby robila to, čo robí, okrem počiatočného nedostatku empatie, ktorý spomínate, nemá budúcnosť a neutrpí následky pre svoje činy, ani pre seba, ani pre svoje okolie. V celom príbehu sa stretáva s postavami, ktoré potrebujú, aby niekto v ich mene urobil spravodlivosť, a niečo sa v nej začína meniť. Zrazu a možno kvôli tomu nádoru začne cítiť niečo pre svoje okolie, zažije pocit, ktorý predtým nepoznala, a objaví sa nenávisť k tým, ktorí jej zničili život. Takže, ako sama hovorí, rozhodne sa opustiť tento svet a upratovať špinu ...
AL: Román má stranu A, Marta Aguilera, odhodlaná vzdať svoje posledné týždne života kvôli sociálnemu spravodlivosti a B. Daniela Gutiérrez, policajná inšpektorka zodpovedná za jej zadržanie napriek tomu, že je obvinená z hnevu a túžby po pomste , po tom, čo jej manžel a jedno z jej detí zahynuli pri teroristickom útoku. Je tretia otázka pre čitateľa, čo by robili, keby boli v Danieliných koži?
Talión: Čo by si robil, keby si mal dva mesiace života?
CDS: Až do chvíle, keď poznáme osobný príbeh inšpektora Gutiérreza - napriek tomu, že sme utrpeli obete ako Nicoleta, Eric alebo Jesús Gala „Pichichi“ -, podarilo sa nám udržať emočnú bezpečnosť, ale keď sme sprevádzali Danielu ako ženu, trpeli sme s ona zlo zločincov a začali sme sa stavať na jej miesto. Čo by sme robili, keby tragédia zasiahla priamo nás? Inšpektor Gutiérrez kvôli svojej profesii vie, že musí dodržiavať zákonné predpisy, ale potreba pomsty je niekedy príliš silná a je pre ňu ťažké sa ovládnuť. To ju približuje viac ako vraha, ktorého musí prenasledovať, a pochybuje ...
AL: Veľmi rozmanité scenáre vášho románu. Madrid v noci, kde peniaze prúdia medzi drogami a luxusnou prostitúciou, a Madrid biedy, v štvrtiach, kde sa obchoduje s drogami a deti žijú v opustenom prostredí. Dokonca časť v Baskicku, v Guipúzcoa. Čo má sever Španielska v kriminálnom románe, ktorý mu chcete len na malú chvíľu priblížiť?
CDS: Pre mňa osobne, či už posielam svoje postavy alebo sa pohybujem, milujem sever Španielska ... aj keď pravda je taká veľká ako juh. Čudo našej krajiny je, že všetko, čo chceme, máme čo by kameňom dohodil. Na severe ma baví podnebie, jedlo a krajina a na juhu pláž a svetlo. V centre mesta žijem a kde sa odohráva väčšina Taliónu, ale presunuli sme sa do Baskicka, aby sme diskutovali o otázke ETA. Je súčasťou našej nedávnej histórie a napriek ľútosti sme vyspelá krajina a myslím si, že sa nemusíme cenzurovať. Zvyšok prostredí, ktoré zobrazujem, niektoré z nich sú také surové ako La Cañada Real, skutočne existujú. Čítanie je jediný spôsob, ako sa na tieto miesta dostať a cítiť sa v bezpečí.
AL: Uvidíme niekedy inšpektorku Danielu Gutiérrezovú vo vašich románoch?
CDS: Aj keď to stále nie je isté, povedal by som, že áno, či už existuje druhá časť Taliónu, alebo v novom prípade, ktorý s týmto príbehom nemá nič spoločné. Myslím, že sa mi podarilo vytvoriť veľmi silnú postavu, ktorú by mnohí čitatelia radi videli znova na mieste činu.
AL: Momenty zmeny pre ženy: feminizmus sa stal obrovským fenoménom, je to záležitosť väčšiny a nielen niekoľkých stigmatizovaných malých skupín žien. Dve protagonistky vášho prvého románu, vrah a polícia. Aký je váš odkaz pre spoločnosť o úlohe žien a úlohe, ktorú v súčasnosti zohrávame?
CDS: Verím, že sa blížime k okamihu, v ktorom nás nezaskočí skutočnosť, že prezidentom krajiny, riaditeľkou mnohonárodnej spoločnosti alebo dokonca sériovým vrahom sú ženy. Keď o tom prestaneme hovoriť, bude to vtedy, keď sme skutočne dosiahli rovnosť, ktorá v niektorých aspektoch stále odoláva. Našťastie sa machismo vykorenuje kúsok po kúsku, až kým nenastane deň, keď úplne zmizne, ale je tiež pravda, že muži sa často cítia vystrašení. Sám som v tomto rozhovore pochyboval, či sa mám odvolávať na tých, ktorí kupujú Talión ako čitateľov alebo ako čitateľov, a to nám nepomáha ani pri normalizácii situácie, o čom by som si koniec koncov mal myslieť, že by sme sa mali usilovať.
AL: Po napísaní scenára veľmi úspešnej série a mnohých z nich, ktoré boli veľmi obsiahle v kapitolách ako El Secreto de Puente Viejo, sprevádzaných tímom scenáristov, ste pocítili osamelosť spisovateľa románu?
CDS: Áno, keď píšete scenár, ste zvyčajne súčasťou tímu a máte kolegov, s ktorými diskutujete o zápletkách, pretože všetci hovoríme rovnakým jazykom a ideme rovnakým smerom. Počas písania Talióna som síce nechal môjho brata Jorgeho (tiež spisovateľa a scenáristu) a môjho partnera, aby sa vyjadril k mojim pochybnostiam, ale rozhodnutia musíte urobiť sami. Na druhej strane, napísanie románu bez obmedzení, ktoré sa týkajú televízneho seriálu alebo filmu (rozpočet, herci, kulisy ...), ma potešilo. Užil som si slobodu, ktorú som doteraz nepoznal.
AL: Ako sa má Santiago Díaz ako čitateľ? Čo je to za knihu, na ktorú si pamätáte so zvláštnou láskou, že vás utešuje, keď ju vidíte na svojej poličke a občas si ju prečítate znova? Máte radi všetkých autorov, ktorých kupujete ako jediných, ktorí sú publikovaní?
CDS: Rád čítam všetko od historických románov (prehlasujem, že som vášnivý k Santiagu Posteguillovi a jeho trilógiám o rímskych cisároch) až po trilery Manel Loureiro, Marwanovu poéziu (ktorú som donedávna nepoznal, ale priznám sa, že som v ňom objavil zvláštny citlivosť), teror Stephena Kinga a samozrejme kriminálny román. V tejto oblasti mám rád veľa autorov, od klasikov ako Agatha Christie, Arthur Conan Doyle, Patricia Highsmith, James Ellroy alebo Truman Capote po Don Winslow, Dennis Lehane ... Pokiaľ ide o španielskych autorov, je potrebné spomenúť Manuela Vázqueza Montalbán, Lorenzo Silva, Dolores Redondo, Alicia Giménez Bartlett, Juan Madrid, Eva García Sáenz de Urturi ...
Kniha, ktorú si z času na čas prečítam, je kniha „The Elephant Numbers“ od môjho brata Jorge Díaza, jeden z najlepších románov, s ktorými som sa za celý svoj život stretol, myslím to naozaj vážne.
A môj obľúbený spisovateľ ... Predtým to bol Paul Auster, ale teraz sme nahnevaní.
AL: Digitálna kniha alebo papier?
CDS: Papier, ale uznávam, že niekedy je digitál oveľa pohodlnejší, pretože za pár minút máte k dispozícii všetko, čo chcete.
AL: Literárne pirátstvo: Platforma pre nových autorov, ktorí dávajú o sebe vedieť alebo sú nenapraviteľne poškodení literárnou tvorbou?
CDS: Nenapraviteľné škody na literárnej tvorbe a predovšetkým na autoroch. Chápem, že ľudia chcú ušetriť pár eur, ale žijeme v spoločnosti a musíte byť civilizovaní a myslieť na úsilie potrebné na napísanie románu, aby ho neskôr, po kliknutí na tlačidlo, hackol a všetko fungovalo je zničený. Pirátstvo zo seriálu, filmu, hudby alebo knihy musí byť stíhané čo najtvrdšie. Prišlo mi veľmi smiešne, že som sa jedného dňa rozprával s taxikárom, ktorý sa sťažoval na súkromných vodičov, ktorí si vyzdvihli cestujúcich a volali ich ako piráti, pretože neplatili dane, ale neskôr sa bez hanby priznal, že pirátsky televízny seriál.
AL: Fenomén sociálnych médií vytvára dva typy autorov, tých, ktorí ich odmietajú, a tých, ktorí ich zbožňujú. Čo je najdôležitejšie z vás, z masového komunikátora alebo z osamelého spisovateľa, ktorý uprednostňuje svoju prácu, aby hovoril za neho?
CDS: Nenávidím ich a tiež s nimi strácam veľa času. Mám iba jeden účet na Facebooku, ktorý takmer nepoužívam, aj keď si začínam uvedomovať jeho dôležitosť. Kiež by som ich mohol ignorovať, ale obávam sa, že im skôr či neskôr podľahnem ... (PS: vlastne som už podľahol a otvoril som si twitterový účet: @sdiazcortes)
AL: Aké sú zvláštne okamihy vašej kariéry, ktoré ste prežili, a tie, ktoré chcete vidieť? Tie, ktoré by ste jedného dňa chceli povedať svojim vnukom.
CDS: Jedným z najzvláštnejších bolo, keď som dostal prvý hovor od Puri Plaza, mojej redaktorky Planety, ktorá mi hovorila, že Talión bola prečítaná a že ju fascinovala. Tiež v deň, keď som dostal prvý výtlačok vo svojom dome, ten, v ktorom som videl, ako sa môj partner nadchol pri čítaní poďakovaní a samozrejme prezentácia pred pár dňami v kultúrnom centre El Corte Inglés, kde som bol obklopený všetkými moji priatelia.
Čo má prísť, stále neviem, ale dúfam, že sa mi dejú veci minimálne tak dobré ...
AL: Na záver vám ako vždy položím najintímnejšiu otázku, ktorú môže spisovateľ položiť: Prečo píšete?
CDS: V prvom rade preto, lebo mi nenapadá lepší spôsob obživy ako rozprávaním príbehov. Neviem, či sa spisovateľ narodí alebo je vyrobený, takže vás môžem ubezpečiť, že neviem robiť nič iné a bez toho by som bol hlboko nešťastný. Pred klávesnicou je to, ako sa naozaj viem vyjadrovať.
Vďaka Santiagu Díazovi Cortésovi vám želá veľa úspechov vo všetkých aspektoch, aby sa šnúra nezastavila a potom, čo ste nás spojili s TalionTešíme sa na váš ďalší román.