Fotografia: María Latorre, profil na Facebooku.
Mária Latorre Píše romantické romány a príbehy pre dospelých a má za sebou už niekoľko vydaných titulov Rodina v práci, Dotýkať sa neba o Radosti. Posledný je s názvom bosý medzi koreňmi. Veľmi si vážim váš čas a odhodlanie venovať sa tomuto rozhovor ktoré dnes uverejňujem.
Mary Latorre. Rozhovor
- ACTUALIDAD LITERATURA: Váš posledný vydaný román je Bosý medzi koreňmi. Čo nám o tom poviete a kde sa zrodil tento nápad?
MARÍA LATORRE: Je to príbeh lola, mladej žene, ktorá odjakživa žila v andalúzskych horách a ktorá po smrti svojej matky odchádza za otcom do Katalánska. Z bývania v chatke uprostred lesa sa stáva dcéra buržoázneho vinára a tvárou v tvár tomuto stretu sa rozhodne nestratiť svoju podstatu, nech sa stane čokoľvek. Keď natrafíte Cesc Ribelles, zamestnanec svojho otca, začne mať pochybnosti o tom, čo sa vlastne snaží chrániť a čo mu lipnutím na minulosti chýba.
Nápad vznikol takmer pred dvadsiatimi rokmi, v príbehu, ktorý som napísal do súťaže v mojom meste. V ňom vyšli dve postavy, z ktorých Chcel som vysvetliť viac veci. Oni boli tí, ktorí sa neskôr stali Lolou a Cescom. Dlho mi šepkali svoj príbeh a ja som si uvedomil, že to, čo mi rozprávajú, je vo forme románu. Necítil som sa pripravený to napísať, a tak som sa prihlásil na kurz romantického románu Ériky Gael — to najlepšie, čo som mohol ako spisovateľ pre svoj život urobiť — a tam som ho konečne začal formovať.
- AL: Pamätáte si nejaké svoje prvé čítanie? A prvý príbeh, ktorý si napísal?
ML: The prvý príbeh ktoré som mal, sa volalo Kuna a bolo to o malom dievčatku, ktoré chcelo vyrásť, trochu pozadu od Petra Pana. Pamätám si to živo, pretože som sa cítil ako ona. Po rokoch mi dali Princezná elfov, od Sally Scott, a bolo to najlepšie palivo pre moje písanie.
undefined prvé príbehy ktoré som napísal ako dieťa sú rozhádzané na baliacom papieri a strany vytrhnuté z mojich školské zošity. Najviac si pamätám príbeh jeleň, ktorý bol uväznený v koreňoch stromu. Ešte Niektoré si nechávam z nich.
- AL: Hlavný spisovateľ? Môžete si zvoliť viac ako jednu zo všetkých epoch.
ML: Dvaja spisovatelia, ktorí ma v tínedžerskom veku výrazne ovplyvnili, boli JDSalinger a Federico García Lorca. Ale myslím si, že by nebola tou istou spisovateľkou bez Flannery O'Connor, Jose Luis Sampedro, Pilar Pedraza, Miguel Delibes, Marisa Sicilia, Gianni Rodari, Érika Gael alebo Jesús Carrasco, medzi inými.
- AL: S akou postavou v knihe by ste sa chceli stretnúť a vytvoriť ju?
ML: Veľa! Ale práve teraz mi ako prvé napadne Tyrion Lannister. Keď som pred rokmi čítal knihy, fascinovali ma ich hrany a ich ľudskosť, vždy medzi dobrom a zlom, rodený preživší.
- AL: Máte nejaké špeciálne hobby alebo zvyk, pokiaľ ide o písanie alebo čítanie?
ML: Keď píšem, potrebujem hudbu na pozadí, ktorá je v súlade príbeh, ktorý mám v rukách. Nemám nejaký špeciálny zvyk čítať, väčšinou čítam vždy, keď mám voľno, preto to v poslednom čase robím veľa na mobile.
- AL: A vaše preferované miesto a čas na to?
ML: Moje obľúbené miesto na písanie je vonku, s notebookom alebo notebookom a môj čas je ráno. Nemám obľúbené miesto ani čas na čítanie, myslím si, že akékoľvek miesto a akýkoľvek čas sú na to ideálne.
- AL: Existujú aj iné žánre, ktoré sa vám páčia?
ML: Áno, myslím si, že existujú nádherné príbehy vo všetkých žánroch. Vo všeobecnosti sa pri výbere čítania neriadim podľa žánru románu, väčšinou to robím podľa synopsie alebo podľa odporúčaní ľudí, ktorých kritériám dôverujem.
- AL: Čo teraz čítaš? A písanie?
ML: Čítam Prekladateľ, de Jose Gil Romero a Goretti Irisarri, a píšem a krátky román ktoré možno klasifikovať ako sentimentálne.
- AL: Aká je podľa vás vydavateľská scéna?
ML: V kríze. Suroviny pre knihy v role sú cez strechu, komodifikácia literatúry je uvalená na jej kvalitu pirátstvo nemožné obsiahnuť, noví autori majú málo príležitostí, vydavatelia sú väčšinou stále ukotvení v praktikách, ktoré už nedávajú zmysel a spomaľujú rast ich autorov, sociálne siete nás vyhadzujú z centra...
Hruška ak je kríza, sú príležitosti na zmenu, na evolúciu a dúfame, že ich využijeme na zlepšenie podmienok všetkých a v prospech literatúry. My autori a autori chceme mať väčšiu kontrolu nad svojou kariérou a to už veľa vecí mení.
- AL: Je pre vás moment krízy, ktorý prežívame, ťažký alebo si dokážete uchovať niečo pozitívne pre ďalšie príbehy?
ML: Samozrejme, zostalo mi veľa pozitívnych vecí. S ľuďmi, ktorých som na svojej ceste stretol, a tými dobrými a nie tak dobrými, čo mi dali. z medziľudské vzťahy odkiaľ do značnej miery pochádza moja inšpirácia.