Roberto Martínez Guzmán: Autor čiernej série v hlavnej úlohe s Evou Santiagovou.
Sme radi, že sme dnes na našom blogu navštívili Roberto Martinez Guzman, Orense, 1969, autor série kriminálnych románov v hlavnej úlohe s Evou Santiagovou a najlepší predajca literatúry faktu Listy od týrania.
«Pre mňa je každý čitateľ, ktorý si vyberie jednu z mojich kníh, výsadou, pretože mi venuje svoj čas a dôveru. Je to v mojich rukách, ktoré chcem zopakovať. A presvedčiť ho je výzva. ““
Actualidad Literatura: Štyri knihy, dva žánre a dvaja protagonisti, jedna fiktívna, Eva Santiago, inšpektorka národnej polície, pre váš kriminálny seriál a skutočná, Montse, s fiktívnym názvom, pre vaše prvé dielo, príbeh faktu s pozadím intenzívne sociálne, Listy o zneužívaní. Aké spojenie je medzi nimi? Ako prebieha prechod z jedného do druhého?
Roberto Martinez Guzman: Neexistuje žiadne spojenie a v zásade ani konkrétny krok z jedného na druhý. Listy od zneužívania je vlak, ktorý prechádza raz za život. Projekt, ktorý potrebuje sériu podmienok, ktoré sa súčasne môžu vyskytnúť len veľmi ťažko: denník písaný v takejto situácii a vôľa protagonistu vyjsť najavo, aj keď ide o anonymitu. Vložil mi ho do rúk a zdalo sa mi, že by som to nemal nechať prejsť, pretože by sa stratil jedinečný dokument. Dôvod, že to bola moja prvá kniha na predaj, je ten, že do tej chvíle som neuvažoval o vydaní ničoho, čo som napísal, ani by som to neurobil, keby sa Amazon krátko potom neusadil v Španielsku. Myslím tým, že moja románová kariéra nezávisí od tejto knihy, ale od možnosti vlastného vydania so zárukami oslovenia veľkého počtu čitateľov. Napísal som predtým a pokračoval som v písaní neskôr, to bol iba odsek.
AL: Spisovatelia miešajú a centrifugujú svoje spomienky a príbehy, ktoré počuli, na vytvorenie postáv a situácií. Inokedy, podobne ako vo vašej prvej knihe, vyjadrujú skutočný príbeh. Čo hýbe Roberto Martínez Guzmán? Čo chcete vygenerovať vo svojich čitateľoch?
RMG: V mojej prvej knihe ma dojala možnosť vložiť čitateľa do kože ženy, ktorá je týraná svojim partnerom. Pochopil som, že mojou úlohou bolo dať noviny do rúk čitateľovi tak, ako som ich písal, a postavím sa vedľa neho, aby som poukázal na možné medzery, ktoré zostali v listoch, ktoré neboli napísané na zverejnenie. Tiež to, že mojou úlohou nebolo posudzovať, čo sa v nich odráža, ale sústrediť sa iba na dokončenie príbehu, snažiť sa, aby čitateľ prežil príbeh v prvej osobe a nakoniec to bol on, kto posúdil fakty.
Na druhej strane vo svojich románoch vždy chcem, aby sa čitateľ stretol s postavami, ktoré by mohli patriť do ich každodenného života. Myslím si, že je to spôsob, ktorým príbeh vyvoláva väčší záujem o čitateľa a že sa s ním na druhej strane ľahšie identifikujú. Nemám rád postavy, ktoré by sme na ulici nikdy nestretli. A áno, uznávam, že tvorím veľa postáv od skutočnej osoby.
AL: Vaša najnovšia kniha, Sedem kníh pre Evu, ktorá vyšla v roku 2016, je treťou v ságe, ale v skutočnosti je prvou, je to tá, ktorá rozpráva príbeh vášho hlavného hrdinu predtým, ako sa rozhodne stať policajtom. Budeme naďalej žiť v dobrodružstvách Evy Santiagovej? Vrátime sa tam, kde to potom skončilo Káva a cigarety na pohreb? Vrátite sa k literatúre faktu?
RMG: Po prvé, nie, nevrátim sa k literatúre faktu: je to veľmi konkrétny vlak, ktorý sa stal raz za život. Nečakám druhýkrát.
Pokiaľ ide o inšpektorku Evu Santiagovú, od začiatku som si myslel, že všetky romány sú samozrejmé, nezávislé od seba a dajú sa čítať v akomkoľvek poradí, aby sa čitateľ necítil uväznený v ságe, a že ak pokračovali v tom, boli by to bolo preto, lebo ich mal naozaj rád. Od tohto momentu sa tiež necítim byť s tým spätý a možno aj preto som sa ešte nerozhodol, či bude dodávok viac. Skôr som sa nerozhodol kedy. V zásade dúfam, že jej budem venovať viac románov, ale neviem, či to bude ďalšia kniha alebo o pár rokov. Ani koľko ich bude. Môžem povedať, že to budú všetky prípady inšpektorky Evy Santiagovej, až na jeden, ktorý bude záverečným románom. Inými slovami, ak je pôvodom Evy Santiagovej sedem kníh pre Evu, je možné, že dôjde k doručeniu, ktoré bude na konci Evy Santiagovej.
AL: Prvá kniha zo série Evy Santiaga, Smrť bez zmŕtvychvstania, Je preložený do taliančiny a angličtiny a je bestsellerom v Mexiku, jednom z hlavných žánrových trhov. Funguje kriminálny román, aby Orense fungoval na zahraničnom trhu? Predáva Halič za našimi hranicami?
RMG: Nejde o to, že Galícia predáva, ale o to, že predáva akékoľvek miesto, ktoré je dobre stanovené a je verné svojim vlastnostiam. Od začiatku mi bolo jasné, že ak chcem čitateľa, ktorý ani len netuší, kde je Halič, zaujíma sa o históriu a stotožňuje sa s miestom, musí byť veľmi verný svojej geografii, zvykom a mentalite od ľudí . Som jedným z tých, ktorí veria prísloviu, že neexistuje nič univerzálnejšie ako to, čo je striktne miestne. A áno, predpokladám, že Galíciu v Mexiku pozná len málokto, a napriek tomu bola v svojej dobe dlho lídrom v oblasti sťahovania elektronických kníh.
AL: Jedna z tvojich kníh, Káva a cigarety na pohreb, druhý zo série Evy Santiagovej, publikovali ste ho na splátky zadarmo, pričom na svojom blogu a na rôznych platformách sú k dispozícii Serial Books. Pri zverejňovaní príspevku ste komunikovali s čitateľmi, dokonca ste usporiadali súťaž o hádanie, kto je vrah. Aká bola skúsenosť po predajnom úspechu spoločnosti Smrť a zmŕtvychvstanie? Čo vzniklo z tohto experimentu pre Roberta Martíneza Guzmána?
RMG: Pamätám si, že som tomu čelil dosť ustráchane. Vďaka tomu, že sa to mohlo páčiť menej, ale predovšetkým kvôli nebezpečenstvu, že prvý román zožerie druhý. Smrť bez zmŕtvychvstania sa predávala veľmi dobre a dlho a často sa stáva, že v týchto prípadoch sa veľa čitateľov stotožňuje s prvým románom. Zdá sa to hlúpe, ale nakoniec to vychádza z dlhého tieňa, ktorý zakrýva všetko, čo následne zverejníte. V tomto zmysle možno toto nebezpečenstvo zmiernila skutočnosť, že káva a cigarety na pohreb vyšli v splátkach a počas niekoľkých mesiacov. V tomto zmysle bola cieľom hádky vraha tiež upriamiť pozornosť čitateľov prvého a zamerať ich na nový príbeh, v ktorom musel byť odhalený vrah.
Listy od týrania: skutočný denník týranej ženy.
AL: Zraňuje vás literárne pirátstvo? Myslíš si, že ho jedného dňa ukončíme?
RMG: Nie, nebolí ma to, pretože to neposlúcham. Vážne, nikdy som tomu neprikladal veľký význam. Som presvedčený, že ľudia, ktorí si sťahujú pirátske knihy, by v skutočnosti, ak by to nemohli urobiť, legálne od vás tiež nekúpili. Naopak, verím, že kohokoľvek, kto si dnes stiahne pirátsku knihu, ho za chvíľu omrzia rozbité súbory, maskované vírusy a tak ďalej a prejde na legálne elektronické knihy. A v tom čase si spomeniete na autorov, ktorých ste čítali hacknutých a páčili sa vám.
Som o tom presvedčený, alebo chcem byť, pretože sa mi zdá prehratá vojna a je veľmi ťažké ju ukončiť. Oveľa viac, keď je Latinská Amerika veľmi, veľmi čitateľsky prístupný kontinent a nemá príliš veľa zdrojov na ich nákup (v krajinách ako Venezuela je to priam nemožné). To vytvára obrovské vybavenie pre prístup k pirátskym elektronickým knihám. Nielen piráti, ale aj legálne bezplatné sťahovanie. Pre predstavu Káva a cigarety na pohreb sú zverejnené v Obchode Play. Jeden týždeň som to vyčíslil na dolár, aby som vyčíslil rozdiel, a predal som štyri alebo päť kópií. Veľmi, veľmi ďaleko od svojich čísel, pretože ako bezplatné stiahnutie za týždeň má obvykle XNUMX XNUMX až XNUMX XNUMX stiahnutí. To je situácia.
AL: Máte nejaké hobby alebo návyky pri písaní? Máte ľudí, ktorým odovzdávate svoje romány, skôr ako urobíte konečnú opravu s ich návrhmi?
RMG: Viac ako mánia je to zvyk. Väčšinou píšem na počítači, opravujem, tlačím, opravujem na papier, idem do počítačového súboru, opravím to v mobile, dotlačím a znova dám na papier. V tomto poradí a schopnosť opakovať krok. Všetky opravy, ktoré potrebujem, kým sedím na terase a stránky mi ležia na kolenách, a nenájdem nič, čo by som lepšie vyjadril. To je môj zvyk, bez náhlenia opraviť to, čo píšem, sediac na terase, s textom vytlačeným na papieri a pred ním kávou.
A áno, samozrejme, mám autorov, ktorí slúžia ako nuloví čitatelia. Oni mne a ja im, z jednoduchého priateľstva a priateľstva.
AL: Nikdy nepožiadam spisovateľa, aby si vybral medzi svojimi románmi, ale chcem ťa poznať ako čitateľa. Čo je to za knihu, na ktorú spomínaš so zvláštnou láskou, že ťa utešuje, keď ju vidíš na svojej poličke? Každý autor, pre ktorého ste vášniví, kúpite jediného, ktorý je publikovaný?
RMG: S láskou spomínam na prvý román, ktorý som v živote čítal, ešte ako dieťa: Ďalšie zatočenie, od Henryho Jamesa. Páčilo sa mi to natoľko, že to vzbudilo môj záujem o písanie príbehov. V dnešnej dobe väčšinou kupujem všetko, čo publikuje Karin Slaughter.
AL: Aké sú špeciálne okamihy vašej profesionálnej spisovateľskej kariéry? Tie, ktoré poviete svojim vnukom.
RMG: Mám syna vyhrážaného, že mi nedá vnúčatá, pretože nie som psychologicky pripravený na to, aby som bol dedkom. Aspoň zatiaľ. Dúfam teda, že keď sa ocitnem v tejto situácii, musím ti povedať ešte veľa ďalších budúcich okamihov. Z doteraz skúsených mi môžu ostať dva: deň, keď sa Death bez vzkriesenia dostali na vrchol predajnej pozície v španielskom Amazone, a ďalší, ktorý som z dlhodobého hľadiska neočakával, keď Ústav vedomostného inžinierstva Organizácia UAM minulý rok zverejnila svoju štúdiu o následkoch Dňa knihy v Španielsku a rozhodla, že kriminálny román, ktorý čitatelia najviac odporúčajú na Twitteri, bolo sedem kníh pre Evu. Úprimne, bol som veľmi nadšený.
AL: Číslo jedna v predaji na Amazone, zasvätený spisovateľ kriminálnej fikcie, ktorý si trepe ramená s tými najväčšími, rozhodli ste sa pre desktopové publikovanie ... Je to vaše vlastné rozhodnutie alebo je pre veľkého vydavateľa také ťažké vsadiť na spisovateľa, aj keď už je človek taký konsolidovaný Je to Roberto Martínez Guzmán?
RMG: Pred rokmi som si myslel, že vydavateľ nikdy nezverejní neznámeho autora ako som ja, bez mediálneho pôsobenia a žijúceho v malom meste ako Ourense. A preto som nikdy neuvažoval o tom, že zverejním to, čo som napísal, pretože som nechcel, aby moje tržby záviseli od toho, či ma oslovia priatelia, aby ma prečítali. Nie, nepredávam svojim priateľom ani ich nežiadam, aby si kúpili niektorú z mojich kníh. Nikdy som to nerobil, ani nechcem. Dnes sa všetko zmenilo, ebook sa rozšíril a autor má prístup k čitateľom, či už majú podporu veľkého, malého vydavateľa alebo vydavateľa s vlastným vydavateľom. Smrť bez zmŕtvychvstania som ju nikomu neponúkol, ale keďže získala význam v predajných zoznamoch, u niektorých čoskoro vzbudila záujem. Nechcel som to zverejniť, pretože som si v tej chvíli myslel, že už je dosť spálený. Sedem kníh pre Evu malo vyjsť s vydavateľom. V skutočnosti sa jeho záujem zrodil, keď ho práve začal písať, ale nakoniec sme sa nedohodli a nevadilo mi ho zverejniť sám. Namiesto toho vyšla Káva a cigarety na pohreb so sériovými knihami, v jadre vydavateľstva, ktoré sa práve začínalo a ktoré mi ponúklo projekt, ktorý ma oslovil.
Realita je taká, že ak publikujete a predávate svojpomocne, oslovia vás vydavatelia a ponúknu vám ich vydanie. Niečo logické, keďže jeho predmetom podnikania je predaj kníh. To, či môžem alebo nemôžem prijať, závisí od propagácie, ktorú mi ponúkajú, pretože pre mňa je dnes kľúčom, aby ste sa rozhodli pre ne alebo pre samočinné publikovanie. Je to trochu ako keď človek nemá partnera, ale je to veľmi dobré samo. Nemusí to mať, a ak jedného dňa súhlasí so záväzkom, je to preto, lebo sa cíti istá, že jej bude lepšie.
AL: Fenomén sociálnych médií vytvára dva typy autorov, tých, ktorí ich odmietajú, a tých, ktorí ich zbožňujú. Zdá sa, že s nimi máte skvelý vzťah. 136.000 XNUMX sledovateľov na Twitteri. Čo čerpáte zo sociálnych médií? Čo prinášajú pozitívne vo vašom živote, vo vašej profesii? Prevažujú nepríjemnosti?
RMG: 136.000 XNUMX sledovateľov za mnoho rokov, ktoré som na Twitteri. Je to logické, pretože celá propagácia závisí od mňa. Sociálne siete musíte stláčať oveľa viac, ako by ste chceli. A Twitter bol časom, keď to bol najlepší únik. Dnes je dosť nepoužívaný. Dobré na sociálnych sieťach je, že o sebe môžete dať vedieť bez závislosti od tretích strán a tiež o tom, že ste v priamom kontakte so všetkými čitateľmi, ktorí si to želajú. Je to tiež zdroj spokojnosti, keď vám niekto povie, že ste si zobrali hodiny spánku, alebo ako mi jedného dňa povedal čitateľ, že ste ho prinútili ísť čítať na ulicu. Je to skutočne jedno z veľkých uspokojení, ktoré vám písanie dáva, a ktoré kompenzuje všetky ťažkosti, ktoré tu tiež sú. Zlá časť sietí je, že vás pripravujú o veľa času, ktorý musíte napísať.
AL: Je v dnešnej dobe možné živiť sa písaním?
RMG: Áno, existujú ľudia, ktorí to robia. Ale samozrejme, okrem toho, že sa vám páči, potrebujete viac alebo menej rozsiahlu kariéru, určitú zaručenú propagáciu a dokonca by som si dovolil tvrdiť, že je nevyhnutné, aby boli vaše knihy preložené do niekoľkých jazykov. V každom prípade to tiež závisí od toho, čo každý z nich potrebuje na život. Existujú ľudia, ktorí sa uspokoja s málom a uľahčujú skok, a sú ďalší ľudia, ktorí potrebujú vyšší príjem a je ťažké vzdať sa poplatkov dvoma spôsobmi.
AL: Digitálna kniha alebo papier?
RMG: Na papieri, aj keď nakoniec vždy pre pohodlie nakoniec vyberiem ebook.
AL: Na záver vám ako vždy položím najintímnejšiu otázku, ktorú môžete položiť spisovateľovi: Prečo píšete?
RMG: Pretože rád rozprávam príbehy. Jedného dňa som na Twitteri povedal, že každý román bol výzvou pre čitateľov, aby sa vybrali na prechádzku najhlbšou časťou našej mysle; vidieť náš spôsob porozumenia ľuďom, to, čo považujeme za dôležité a zaujímavé, okolnosti, ktoré sa nám môžu v živote stať, a spôsob, akým ich interpretujeme. Je to tak, že čitateľ ponúka, že ho vezme za ruku, aby prežil situáciu, ktorú si nikdy nepredstavoval. Preto je pre mňa každý čitateľ, ktorý si vyberie jednu z mojich kníh, výsadou, pretože mi venuje svoj čas a dôveru. Je to v mojich rukách, ktoré chcem zopakovať. A presvedčiť ho je výzva.
vďaka Roberto Martinez Guzman, prajeme veľa úspechov, aby sa šnúra nezastavila a aby ste nás neustále prekvapovali každým novým románom.