Zástupný obrázok pre Fernando Lillo je učiteľom klasických jazykov a spisovateľ historických žánrových titulov ako napr Teucro, lukostrelec z Tróje o Jazdci na mori. Jeho najnovší román je Deň v Pompejach. Zdieľam váš obdiv k grécko-latinskoamerickému svetu, na mojej skromnej škále aj klasického výcviku, ktorý zahŕňal latinčinu a gréčtinu. Y. Ďakujem veľa času stráveného pre tento rozhovor.
ROZHOVOR S FERNANDOM LILLO
- ACTUALIDAD LITERATURA: Pamätáte si na prvú knihu, ktorú ste čítali? A prvý príbeh, ktorý si napísal?
FERNANDO LILLO: Prvú knihu si presne nepamätám. Prešiel som z mimoriadnej zbierky komiksov Literárne klenoty de Bruguera k úpravám Kastílska klasika v zbierke Nové poháre na víno de Castalia (Gróf Lucanor, Španielske legendy, ...).
Namiesto toho si pamätám môj prvý veľký príbeh56 strán, ktoré som napísal s veľkým úsilím, keď som mal 14 rokov. Bolo to titulované Elixír Yashib a vyrozprával dobrodružstvá niektorých imaginárne malé bytosti ktorý žil vo vnútri dieťaťa a musel ho zachrániť pred kliatbou zlých mágov Yashib. Boli tam všetky moje čítania z detstva.
- AL: Aká bola prvá kniha, ktorá ťa zasiahla, a prečo?
FL: Potom, čo si užil s Nekonečný príbeh od Michaela Endeho, bol som skutočne šokovaný Názov ruže od Umberta Eca, s ktorým som čítal 15 alebo 16 rokov. Stále sa vidím ležať na posteli vo svojej izbe ako tínedžer po náročnom dni na strednej škole a vychutnávať si potešenie z objavenia toho, ako Guillermo a Adso vošli do labyrintu kláštornej knižnice, senzáciu, ktorú som od filmu, resp. televízny seriál. Okrem všetkého že latinčina, vtedy ešte neznámy pre mňa, si pamätám vynikajúci a desivý popis na prednej strane kláštorného kostola s toľkými ozvenami Apokalypsa.
- AL: Obľúbený spisovateľ? Aký klasický spisovateľ bol učiteľom latinčiny a gréčtiny a ako autor vás mohol ovplyvniť?
FL: Moje obľúbené vždy boli Grécko-latinská a španielska klasika. Ako spisovateľ môj status ako Učiteľka latinčiny a gréčtiny Veľmi to ovplyvnilo výber tém pre moje romány. Homér s Iliada a odiseo a Virgil so svojimi nesmrteľnými Aeneid, ako aj gréckym tragédiám, ako Sofokles, boli inšpiráciou pre môj prvý román, Teucro, lukostrelec z Tróje (Toxosoutos, 2004), a boli tiež v pozadí môjho posledného beletristického diela, Jazdci na mori. Tajomstvo Kartága (Evohe, 2018).
Znalosti kordovanského filozofa Seneca a jeho spisy ma povzbudili, aby som napísal jeho beletrizovaný životopis s názvom Seneca, cesta múdrych (Dialóg, 2006).
- AL: Čo nám to hovoríš Deň v Pompejach?
FL: Deň v Pompejach je beletrizovaný príbeh že na základe životov niekoľkých skutočných postáv, ktoré žili v meste, obnovuje každodenný život ktoréhokoľvek dňa na jar roku Erupcia Vezuvu, 79 d. C.. Čitateľ bude ponorený do rušné ulice, rušné fórum, prevádzkarne hostinský, kúpele alebo súkromie spoločnosti domy medzi mnohými ďalšími aspektmi.
Mojím cieľom bolo, aby ste mohli žiť Pompeje, ktoré povedali jeho vlastní obyvatelia, vždy s a dôsledné použitie z historické pramene pozadie.
- AL: Akú postavu by ste chceli stretnúť a vytvoriť?
FL: Bezpochyby, Ulises, ale nielen tá, ktorá sa objavuje v Odyssey, ale aj Ilias a celá západná tradícia, ktorá pretvára svoju postavu a mení ju na neporaziteľný mýtus.
Zmes prajem si ísť domov (nostalgia je bolesť za návrat) s príťažlivosťou pre Aventura a objav Myslím, že je to úžasné syntéza človeka. A po jeho boku samozrejme veriaci Penelope, ktorá ho čaká skrz na hubu, takmer bezbranne, ale pevne.
- AL: Mánia, čo sa týka písania alebo čítania?
FL: nemám špeciálne záľuby o tom.
- AL: A vaše preferované miesto a čas na to?
FL: Napísať Potrebujem len miesto v ticho a široký stôl kde môžete nasadiť referenčná literatúra a dokumentácia.
Čítať ktorúkoľvek stránku Zdá sa to vhodné, pretože ak je čítanie dobré, izoluje ma od vonkajšieho sveta. Samozrejme uprednostňujem pokojné miesto a dokonca aj vonku, ak je dobré počasie.
- AL: Máte iné žánre, ktoré sa vám páčia?
FL: Páči sa mi poézie a historická súdna esej, najmä tie, ktoré kombinujú erudíciu s príjemnou prózou na čítanie. The divadlo Radšej to vidím zastúpené a ak je to klasické, nič ako kulisa gréckeho divadla (Epidaurus) alebo Roman (Mérida).
- AL: Čo teraz čítaš? A písanie?
FL: Práve čítam Hlasy dlhých ozvien, de Carlos Garcia Gual (Ariel), pozvanie na čítanie klasiky. Po Deň v Pompejach Dávam si a krátka prestávka od písania Využívam príležitosť a dokumentujem sa o budúcich projektoch v grécko-rímskom svete.
- AL: Čo si myslíte, ako je vydavateľská scéna pre toľko autorov, koľko ich je alebo chce byť publikovaných?
FL: Znakom našej doby je rýchlosť. Tabuľky novinky takmer sa menia nepretržite a ako ponúknuť vydaných kníh je to tak obsiahly veľa hrá kvalita môže zostať bez povšimnutia pre širokú verejnosť. Niekedy stavili na momentálny úspech titulov, na ktorý sa čoskoro zabudne. Tomu však verím hodnotné práce časom vydržia, hoci ich rozpoznanie si vyžaduje určitý čas.
- AL: Je pre vás moment krízy, ktorý prežívame, ťažký alebo môžete zostať pri niečom pozitívnom?
FL: Krízové okamihy, v ktorých sme podrobení skúške, sú vždy príležitosti na osobné a kolektívne dozrievanie. Boli sme príliš zvyknutí veriť, že veda a technika môžu ovládnuť náš život. Prijímame a liečba pokory. Je to tiež príležitosť otvoriť sa Bohu a prekonať a oceniť skutočne dôležité veci.