Fotografia: Agrelo Beach. Bueu. Ría de Pontevedra. c) Mariola Díaz-Cano.

Dnes, 21. Marca, Medzinárodný deň poézie. Aký lepší čas to osláviť s jar práve prepustený, aj keď je ešte zima. Tí prozaickejší a prozaickejší z nás majú tiež svoje malé poetické srdce, ktoré občas prevetráme alebo potrebujeme, aby to bolo porazené. Trochu som teda zatriasol svojím a vybral som tieto 6 básní medzi príliš mnohými, ktoré sú a odstraňujú to odo mňa.

Syn klasiky a z rôznych epoch. Našej neporaziteľnej vlasti Quevedo, garcilaso, Gutierre de Cetina y Rozália de Castro. A od Britov Rudyard Kipling a Robert Burns. Určite ich poznáte, ale dajú sa čítať bez odpočinku. Tak áno, nech nám nikdy nechýba poézia.

• Francisco de Quevedo

Môže zavrieť oči

• Garcilaso de la Vega

Sonet V

Tvoje gesto je napísané v mojej duši,
a koľko chcem o tebe napísať;
napísal si to sám, čítal som to
tak sám, že aj v tebe sa v tom držím.

V tomto som a vždy budem;
že hoci sa do mňa nezmestí to, koľko na tebe vidím,
toľkého dobrého, čomu nerozumiem, si myslím,
už verí rozpočtu.

Nenarodil som sa, iba aby som ťa miloval;
moja duša ťa rozsekla na mieru;
podľa zvyku samotnej duše ťa milujem.

Keď budem mať, priznám sa ti, že ti dlžím;
Narodil som sa pre teba, pre teba mám život,
pre teba musím zomrieť a pre teba zomriem.

• Gutierre de Cetina

Jasné, pokojné oči (Madrigal)

Jasné, pokojné oči
ak ťa pochváli sladký pohľad,
Prečo, keď sa na mňa pozeráš, vyzeráš nahnevane?
Ak zbožnejší,
zdáš sa krajší tomu, kto sa na teba pozrie,
nepozeraj na mňa s hnevom,
pretože sa nezdáš byť menej krásna.
Ach, zúriace muky!
Jasné, pokojné oči
keďže sa na mňa tak pozeráš, pozeraj sa aspoň na mňa.

• Rosalia de Castro

Hovoria, že rastliny nehovoria, ani fontány, ani vtáky

Hovoria, že rastliny nehovoria, ani fontány, ani vtáky,
Ani on nemáva svojimi povesťami, ani svojim jasom hviezdy,
Hovoria to, ale nie je to pravda, pretože vždy, keď míňam,
Mňa šomrú a zvolajú:
Tam ide šialené snívanie
S večnou jarou života a polí
A veľmi skoro, veľmi skoro, jej vlasy budú šedivé,
A ona vidí, trasúca sa, chladená, že mráz pokrýva lúku.

Na mojej hlave sú sivé vlasy, na lúkach je mráz,
Ale pokračujem v snívaní, chudobný, nevyliečiteľný námesačník,
S večnou jarou života, ktorá zhasla
A vytrvalá sviežosť polí a duší,
Niektoré sú síce zvädnuté a iné sú spálené.

Hviezdy a fontány a kvety, nehučte o mojich snoch,
Bez nich, ako vás obdivovať alebo ako bez nich žiť?

• Rudyard Kipling

Áno…

Ak si dokážete udržať hlavu, keď je všetko okolo vás
stratiť svoje a obviňujú vás za to;
Ak si môžete dôverovať, keď o vás všetci pochybujú,
ale pripúšťate aj ich pochybnosti;
Ak môžete čakať bez toho, aby vás čakanie unavilo,
alebo tým, že sa necháte oklamať, neplatíte klamstvom,
alebo nenávidený, neustupujúci nenávisti,
a napriek tomu sa nezdá byť príliš dobrý, ani hovoriť príliš múdro;

Ak môžete snívať - ​​a nie robiť sny svojim učiteľom;
Ak dokážete myslieť - a nerobiť si z myšlienok svoj cieľ;
Ak môžete stretnúť triumf a katastrofu
A zaobchádzať s tými dvoma podvodníkmi úplne rovnako
Ak znesieš počuť pravdu, ktorú si povedal
skrútený zlým, aby vytvoril bláznivú pascu,
Alebo uvidíte rozbité veci, ktoré ste vložili do svojho života
a ohnite sa a prestavte ich s opotrebovanými nástrojmi;

Ak môžete zarobiť veľa zo všetkých svojich výhier
a riskovať to na náhodu,
a prehrať, a začať odznova
a nikdy nehovor ani slovo o svojej strate;
Ak dokážete namáhať srdce a nervy a šľachy
hrať na ťahu dlho potom, ako boli vyčerpané
a tak si ťa nechaj, keď vo tebe nič nezostane
okrem Vôle, ktorá im hovorí: „Odporuj!“

Ak sa môžete porozprávať s davmi a zachovať si svoju cnosť
alebo kráčajte s kráľmi a nestrácajte zdravý rozum;
Ak vám nemôžu ublížiť ani nepriatelia, ani drahí priatelia;
Ak s vami všetci počítajú, ale nijako príliš;
Ak môžete vyplniť nezabudnuteľnú minútu
s cestou šesťdesiatich vzácnych sekúnd.
Vaša je Zem a všetko, čo obsahuje,
a - čo je viac - budeš človekom, môj synu!

• Robert Burns

Za staré dobré časy (Auld Lang Syne)

Mali by sa zabudnúť na starých priateľov
a nikdy si ich nepamätáš?
Mali by sa zabudnúť na starých priateľov
a za starých čias?

Za starých čias môj priateľ
pre staré časy:
dáme si pohárik kamarátstva
pre staré časy.

Obaja sme zbehli dole zjazdovkou
a trhal nádherné sedmokrásky,
ale veľmi sme sa mýlili s boľavými nohami
od starých čias.

Za starých čias môj priateľ
pre staré časy:
dáme si pohárik kamarátstva
pre staré časy.

Brodili sme sa potokom
od poludnia do večere,
ale medzi nami burácali šíre moria
od starých čias.

Za starých čias môj priateľ
pre staré časy:
dáme si pohárik kamarátstva
pre staré časy.

A tu je ruka, môj verný priateľ,
a daj nám jednu z tvojich rúk,
a dajme si výdatné pivo
za staré časy!

Za starých čias môj priateľ
pre staré časy:
dáme si pohárik kamarátstva
pre staré časy.

A za nápoj určite zaplatíte.
A som si istý, že svojmu zaplatím ...
A aj napriek tomu ... dáme si ten nápoj kamarátstva
za staré časy!