Medzi akordmi a ideológiami Ide o informatívnu esej podpísanú argentínskym muzikológom a profesorom José Luis Conde. Je to prvý titul, s ktorým sa rodí nové vydavateľstvo Medio Tono, ktoré sa venuje vydávaniu diel o hudbe. Jeho cieľom je stať sa odkazom na žáner, ktorý sa javí ako predurčený pre veľmi exkluzívne publikum, hoci jeho cieľom je aj priblížiť ho všetkým typom čitateľov. Táto prvá stávka je úspešná. Tu ide môj riešenie.
José Luis Conde — autor
José Luis Conde sa narodil v r Buenos Aires v roku 1961. Je profesorom o Dejiny hudby, Hudobná kritika, Estetika hudby, Hudobný jazyk a gitara na Vyššom hudobnom inštitúte Národnej univerzity v Tucumáne. Vo svojej kariére hudobníka sa zúčastnil viacerých koncertov ako napr gitarový sólista a tiež ako člen komorných hudobných zoskupení. Zároveň sa venuje komponovaniu diel pre gitarové a komorné telesá.
V roku 1995 založil inštrumentálny súbor Aulos venovaný stredovekej, renesančnej, barokovej a súčasnej hudbe. Zverejnil rôzne články na šírenie hudby v novinách a kultúrnych publikáciách a roky vykonáva rozsiahlu prácu ako prednášajúci na témy hudobného ocenenia, hudobnej estetiky a dejín hudby.
Medzi akordmi a ideológiami - Preskúmanie
S podtitulom Hudba, národy a totality, táto esej je rozdelená na dva veľké bloky a má za cieľ byť a všeobecná reflexia úlohy hudby v rôznych spoločenských scenároch, ktoré sa vyskytli od polovice alebo konca 19. storočia a v priebehu 20. storočia. Takto sa odhaľuje táto spoločenská a umelecká panoráma prostredníctvom životov, diel a kariéry veľkých európskych skladateľov. Prispôsobili si ich, zmenili ich alebo sa dokonca stali obeťami tých spoločenských a politických hnutí, ktoré sa vyskytli.
Takže v a ľahké a dostupné čítanie Pre všetkých čitateľov o relevantných faktoch a skladateľoch, ktoré sú vzájomne prepojené, kráčame medzi centralistické nacionalizmy Nemecka alebo Francúzska alebo tie najvzdialenejšie ako nórčina, maďarčina, čeština či ruština z 19. storočia. A dostávame sa k podmienenej tvorbe hudby vynútenej totalitarizmy 20 ako je sovietska, talianska, nemecká či španielska diktatúra.
Ideológia v hudbe
Medzi akordmi a ideológiami Pokrýva – bez toho, aby sme zachádzali príliš ďaleko do názvov diel alebo skladateľov – široké časové obdobie a tie najrelevantnejšie. Najodvážnejšia vec na tejto eseji je, že chce analyzovať hudbu s veľkými písmenami z inej perspektívy: z perspektívy ideológia. Robí to bez umeliny, so správnou a potrebnou prísnosťou a vedomosťami a prózou, ktorá sa ľahko číta a sleduje. Autorovi sa teda darí zasadiť čitateľa aj do životov tak slávnych skladateľov ako Wagner, Falla, Stravinskij, Bartók, Glinka či Šostakovič a udalosti, ktoré ich obklopovali a podmienili vznik ich diel.
A nielenže dokáže objaviť ďalších menej známych či viac ignorovaných autorov, ale núti nás nakresliť spoločnú časovú os so súčasnou súčasnosťou. Nechajte nás vidieť paralelizmus, ktorý sa môže vyskytovať aj v súčasnosti, a to nielen po hudobnej kompozícii, ale celkovo v umeleckej tvorbe. Je tiež nevyhnutné, aby sme porovnávali hudobnú tvorbu posledných dvoch storočí s tým, čo vidíme teraz a ako je to podmienené niektorými podobné parametre politického smerovania či dokonca cenzúry a autocenzúry u autorov a vo všetkých hudobných žánroch.
José Luis Conde tiež použil východnú zásadu ako zhrnutie pre túto esej, Konfuciovu zásadu, ktorá hovorí, že „na diagnostiku politického a morálneho charakteru národa stačí počúvať hudbu súdu“.
Určite
Una dobré čítanie pre milovníkov esejí, odborníkov alebo laikov v žánri, ktorí si chcú prečítať iný pohľad alebo sa naučiť všeobecný, než aký mali o hudbe a jej najklasickejších a najrelevantnejších skladateľoch.