Jazyk motýľov

„Jazyk motýľov“ je jedným zo 16 príbehov zahrnutých do kompilácie príbehov galícijského esejistu, básnika a novinára Manuela Rivasa. Pôvodne bol napísaný v haliččine a preložil ho do španielčiny sám autor. Príbeh je o priateľstve plachého šesťročného chlapca s jeho učiteľom v skromnom meste v Haliči v roku 1936, tesne pred občianskou vojnou.

Od svojho uverejnenia v roku 1995 Bola uvedená ako jedno z najlepších diel napísaných v španielskom a galícijskom jazyku. Niektorí kritici ho dokonca považujú za jeden z najoriginálnejších žánrov v univerzálnej literatúre. Jeho „prestíž“ sa ešte zvýšila po filmovej adaptácii režiséra Josého Luisa Cuerdu, ktorá mala premiéru na filmovom festivale v San Sebastiáne v roku 1999.

Autor

Manuel Rivas je jednou z najdôležitejších postáv galícijskej literatúry. V roku 2009 sa stal súčasťou Kráľovskej galícijskej akadémie a v roku 2011 mu univerzita v A Coruňa udelila vyznamenanie Doctor Honoris Causa. Napriek tomu, že je profesiou novinár, dokázal skombinovať svoju stránku „novinára“ s neúnavným perom pre poéziu, eseje a príbehy.

Narodil sa v A Coruňa 24. októbra 1957. Ako 15-ročný sa už živil ako novinár a písal pre noviny. Haličský ideál. Po ukončení strednej školy sa presťahoval do Madridu, aby študoval informačné vedy. Krátko potom, ako sa pripojil Téma, prvý týždenník vydávaný celý v haliččine. V súčasnosti spolupracuje s rôznymi tlačenými médiami vrátane novín Krajiny.

Ochranca životného prostredia

Okrem toho, že sa Rivas venuje písaniu z rôznych prístupov, je významným ochrancom životného prostredia. V roku 1981 sa zúčastnil expedície do atlantickej priekopy, kde bol ukladaný jadrový odpad. Tento protest sa skončil zákazom Medzinárodnej námornej organizácie používať oceánske dno ako cintorín pre atómový odpad.

V dôsledku „prestížnej katastrofy“ - ropnej lode, ktorá sa potopila pri pobreží Galície v roku 2002 - vyvolalo vytvorenie platformy pre občanov Nikdy viac, tiež, je zakladajúcim partnerom skupiny Greenpeace v Španielsku a jeho prácu uznali inštitúcie ako Amnesty International.

Že ma ľúbiš (Názov diela v haliččine)

Knihu si môžete kúpiť tu: Čo ma chceš, láska?

Čo ma chceš, láska? je kompilácia 16 príbehov so spoločnou témou: láska. Je to pocit priblížený z rôznych pohľadov, s veľmi širokým rozsahom schopným zahrnúť (takmer) všetky variácie zahrnuté v tomto výraze. Dokonca nevynecháva ani tému, ktorá - či už v dobrom alebo v zlom - je rovnako dôležitá: lámanie srdca.

Rivas, aktívny v poézie a naratív od konca 60. rokov dosiahol týmto titulom definitívne zasvätenie. Jeho prvou knihou bol román Stolárska ceruzka (1988); víťaz viacerých ocenení a do kina si ho vzal Antón Reixa. Neskôr vydal ďalšiu kompiláciu príbehov: Milión kráv (1990), odvážna zmes modernej lyriky s voľnou kompozičnou poéziou.

„Jazyk motýľov“

Príbeh si môžete kúpiť tu: Jazyk ...

„Jazyk motýľov“ je druhým z príbehov zahrnutých do Čo ma chceš, láska? Prvý príbeh dáva publikácii názov. Je to mimoriadne jednoduchý príbeh na štrukturálnej úrovni. Najdetskejšia fantázia šesťročného chlapca je v nej presne a takmer nepostrehnuteľne doplnená o prepracovanú novinársku správu. Ba čo viac, žiadne podrobnosti neboli ponechané na náhodu.

Preto, práca zhustí veľa informácií na niekoľkých stránkach (10). Napriek tomu, že sa nevenujem popisom - autor na to nemá čas - je veľmi možné lokalizovať ich na vidieku v Haliči v roku 1936. Z tohto dôvodu je možné dýchať všetky arómy prírody, cítiť textúry stromov, dotýkať sa kríky, vylezte na Sinaj „a dokonca uvidíte jazyk motýľov“.

Hlavný hrdina, s ktorým sa dá plakať

Stotožnenie sa s Vrabcom, detským hrdinom príbehu, je ľahké. Potom čitateľ na vlastnej koži pocíti svoj strach zo školy, kvôli strachu, ktorý vzbudil otec voči učiteľom. No vraj učitelia „udreli“. Príbeh je tak dobre spracovaný, že divák dokáže takmer vnímať zápach moču, keď teror spôsobí, že dieťa stratí kontrolu nad svojím zvieračom.

A áno, ten, kto číta, ak sa správne ponorí do písmen, je ten, kto malého sprevádza, keď - zahanbený - utečie po tom, ako si pred spolužiakmi vyciká nohavice. Avšak neskôr sa všetko upokojí vďaka trpezlivosti a láskavosti Don Gregorio, učiteľ s tvárou „ropuchy“. To druhé je postava, ktorá má obrovskú schopnosť odovzdávať vedomosti, kvalita, ktorá je nepriamo úmerná jej neatraktívnemu vzhľadu.

Príbeh, o ktorom už viete, ako sa to skončí

Don Gregorio je republikán, rovnako ako otec chlapca. Preto nie je ťažké uhádnuť dôsledky, ak neskrývajú svoje skutočné politické ideály, keď rebeli skončia s existenciou druhej španielskej republiky.

Prvý sa neohýba. Druhý, ponížený, končí hlasnou obhajobou vecí, v ktoré neverí. V zúfalstve, aby sa zachránil, zatiahne svojho nevinného syna, ktorý skutočnosti veľmi nerozumie, ale má pocit, že je všetko zle. Nakoniec krásu zmietne barbarstvo. Aj keď to protagonisti príbehu nevedia, čitatelia chápu, že predchádzajúca „naivita“ sa už nikdy nevráti.

Filmové spracovanie

So scenárom, ktorý mal vlastnú spoluprácu Manuel Rivas, adaptácia Josého Luisa Cuerdu obrazne exploduje (v dobrom slova zmysle). Do tej miery, že Tento film bol klasifikovaný ako jeden z najlepších v Latinskej Amerike za celú históriu siedmeho umenia.

V skutočnosti film získal cenu za najlepší adaptovaný scenár na XIV. ročníku ceny Goya Awards. Tí, ktorí tento príbeh ešte nemali možnosť prečítať, prichádzajú včas. Prečo? Cesta na galícijské lúky a obdivovanie, v prvej osobe, „reči motýľov“ trvá len asi 10 minút.