Fotografia: Consuelo López-Zuriaga. Facebookový profil.
Consuelo Lopez-Zuriaga bol finalista poslednej Ceny Nadala s románom Možno na jeseň, ktorú zverejnil koncom apríla. V tomto rozhovor Rozpráva nám o nej a jej nedávnom príchode do vydavateľského sveta. Veľmi si vážim vašu láskavosť a čas.
Consuelo López-Zuriaga. Rozhovor
- ACTUALIDAD LITERATURA: Možno na jeseň Je to váš prvý román a bol finalistom poslednej Ceny Nadala. Čo nám na to hovoríš a odkiaľ sa vzal ten nápad?
CONSUELO LOPEZ-ZURIAGA: snáď na jeseň hovor o krehkosť zjavnej normality našich životov. Ako sa môže každodenný život zmeniť v okamihu, keď dôjde k kontaktu so smrteľnosťou. Príbeh sa snaží zachytiť ten okamih, keď normál prestane existovať.
Čo sa týka zápletky, tá hovorí, aký je život Claudia figueroa, brilantný právnik venujúci sa ochrane ľudských práv, nastáva radikálny obrat, keď Mauritius, Váš partner, máte diagnostikovanú a pokročilá rakovina. Od tohto okamihu musí protagonistka robiť dôležité rozhodnutia, ktoré ovplyvnia to, čo do tej doby bol jej život a jej ambície. Bez mapy alebo kompasu, ktorá bude čeliť devastácii choroby a nepochopeniu smrti, začne cestu, na ktorej bude debatovať medzi strachom zo straty muža, ktorého miluje, zlomom v jej predchádzajúcom živote a uvedomením si, že ona už nikdy nebude ako predtým.
Nakoniec, Možno na jeseň rozpráva a Transformačný postup ktorých konečným cieľom je prekonať strach z toho, že prestaneme byť tým, čím sme vždy boli.
Myšlienka románu má a životopisný a iný literárny pôvod. Pokiaľ ide o prvé, vychádza z mojich vlastných skúseností s rakovinou a z dopadu, ktorý mala diagnóza môjho partnera na naše životy. Pokiaľ ide o druhú, dej tohto románu a jeho naratívny hlas vzišiel zo slov Joan Didionová, kedy en Rok magického myslenia, uviedol: «Sadnete si k večeri a život, ktorý ste predtým poznali, sa skončil ». Čítanie Didiona mi dalo tón románu. Je autorkou s ohromnou schopnosťou rozprávať fakty ohromne dramatický ich života s takmer chirurgickou presnosťou, ďaleko od obete a akejkoľvek sentimentality. Chcel som umiestniť Claudinin naratívny hlas do toho registra, kde sa emócia nevykoľají ani nestane nadmernou, ale k čitateľovi sa dostane dôrazne.
- AL: Pamätáte si prvú knihu, ktorú ste prečítali? A prvý príbeh, ktorý si napísal?
CLZ: Prvé knihy, ktoré si pamätám, boli prečítané od Enid Blyton. Mudrci vždy prichádzali naložení s nejakou kópiou Tí piati, Sedem tajomstiev alebo z tej internátnej školy - pre Harryho Pottera, ale tiež veľmi britskej - čo bolo Malory Towers. undefined cinkanie, s látkovou chrbticou, zo zbierky môjho brata a dobrodružstiev Asterix a Obelix Tiež ma sprevádzali pri mnohých občerstveniach chlebom s čokoládou.
Bola som introvertné dievča a čitateľka a azda z tohto dôvodu písanie čoskoro vypučalo v podobe smalé rozprávania a príbehy. Príbehy, ktoré ukladal do zošitov, sprevádzané ilustráciami a kolážami, ako zvyšky života, ktorý sa začal rozbiehať.
- AL: Hlavný spisovateľ? Môžete si zvoliť viac ako jednu zo všetkých epoch.
CLZ: Je nemožné to zredukovať iba na jedného, existuje veľa autorov, ktorí ma inšpirovali a s ktorými som objavil tú „veľkú výpravu za pravdou“, ktorá je čítaním. Mám rád románopiscov XNUMX. storočia a ich monumentálnu schopnosť rozprávať ako Flaubert, Stendhal, Tolstoj, Dostojevskij, Dickens, Galdós alebo Clarín. Ale rovnako som nadšený z korozívneho vzhľadu, ktorý Američania vrhajú na realitu, Hemingway, Dospassos, Scott Fitzgerald, Cheever alebo Richard Yates.
Na tie nemôžem zabudnúť autorov, ktorí majú skúsenosti s románom a zároveň spochybniť môj vlastný rozprávačský projekt ako Faulkner, Cortázar, Kafka alebo Juan Rulfo. A v poslednej dobe som bol vykreslený v úžase nad naratívnou inteligenciou Lucia Berlín a jeho schopnosť transformovať kúsky biedy na lucidné príbehy.
- AL: S akou postavou v knihe by ste sa chceli stretnúť a vytvoriť ju?
CLZ: Gregory Samsa, protagonista filmu MetamorfózaZdá sa mi mimoriadnou postavou, ktorá predstavuje viac vrstiev a ktorá ako žiadna odráža osamelosť a univerzálnu bolesť, ako aj pohŕdanie druhým, iným, cudzincom.
tiež Emma Bovary Ide o monumentálny výtvor, ktorý naráža na pustošenie romantickej lásky a emočnej toxicity a stáva sa nespochybniteľným archetypom.
- AL: Máte nejaké špeciálne návyky alebo návyky, čo sa týka písania alebo čítania?
CLZ: Mám niekoľko rituálov. Radšej sa nepodmieňujem. Potrebujem len sIlencio, káva a jasný stôl. Pri písaní musím počúvať sám seba, je dôležité počúvať postavy a vizualizovať scény tak, aby príbeh začal stúpať na obrazovke notebooku.
- AL: A vaše preferované miesto a čas na to?
CLZ: Píšem ticho. Potrebujem sa izolovať napísať tak, keďže žijem na vidieku, našiel som perfektný priestor. Výmena ulíc Madridu za les zvýšila moju schopnosť sústrediť sa. Tiež, keď uviaznem, zavolám sučky a idem na túru do buša. Myslím si však, že nemusíte čakať na „vlastnú izbu“, koloniálny stôl alebo pracovňu s výhľadom na more. Keď príbeh žije vo vašom vnútri, choďte s naliehavosťou vpred, bez zastavenia a bez ohľadu na to, kde ste. Najlepšie píšem skoro ráno keď mi hluk dňa ešte nevstúpil do hlavy a história jazdí bez prerušenia.
Milujem čítajte ležiace na gauči alebo to robte v posteli, hoci čítam aj v autobuse, v metre, vo vlakoch a lietadlách, v čakárňach a kdekoľvek, keď ma príbeh chytí a hltám každú stránku knihy, až kým sa nedostanem na koniec. Medzi tisíckami vecí, ktoré nosím v taške, je väčšinou kniha.
- AL: Existujú aj iné žánre, ktoré sa vám páčia?
CLZ: Tiež som čítal test, dejiny umenia a páči sa mi historický román. Mimo čisto literárnej oblasti milujem botaniku a kuchárske knihy.
- AL: Čo teraz čítaš? A písanie?
CLZ: V poslednej dobe som čítal nádhernú trilógiu o Rachel Cusk Podsvietenie, Tranzit y Prestigio. Zistil som, že je neobyčajné, ako Absencia zápletky, logiky príčin a následkov, ktorá nás ani zďaleka neprivedie do prázdna, nás vedie k mozaike fragmentov, ktoré obsadzujú všetko a tvoria samotný román. ja tiež opätovné čítanie a Zástupný obrázok pre Miguel Delibes, skvelý autor, ktorý nikdy nesklame.
Čo sa týka písania, som vo fáze plánovanie môjho ďalšieho románu. Príbeh o sile tajomstiev: tých, ktorí spôsobujú vykúpenie, a tých, ktoré je lepšie neprezradiť.
- AL: Ako si myslíte, že je vydavateľská scéna a čo sa rozhodlo, že sa pokúsite vydať?
CLZ: Práve som pristál vo vydavateľskom svete, takže by som si netrúfol vykonať vyčerpávajúcu analýzu jeho súčasnej situácie. Moje prvé dojmy sú zmätené. Vidím nasýtený trh s obrovskou zásobou rukopisov, nemožné sprostredkovať prostredníctvom konvenčných vydavateľov; a na druhej strane tiež vnímam a systém v transformácii, kde vznikajú veľmi zaujímavé alternatívy a formáty publikácie a kde je tvrdá konkurencia s inými formami «zábavy». Stručne povedané, existuje a napätie medzi kolapsom a inováciou.
Moje rozhodnutie zahájiť svoju činnosť je spojené s presvedčenie že on kniha je dokončená, keď sa čitateľ dostane na poslednú stránku. Myslím si, že čaro literatúry je v tom spiatočnom cestovaní medzi spisovateľom a čitateľom. Už tento román, Umberto Eco, povedal: «je to tlmočnícky prístroj ».
- AL: Je pre vás moment krízy, ktorý prežívame, ťažký alebo si dokážete uchovať niečo pozitívne pre ďalšie príbehy?
CLZ: Minulý rok bol pre mnohých ľudí veľmi ťažký a smutný, ale možno pozitívom bola skutočnosť, že pandémia ukázala podstatnú krehkosť našich životov a absurdnosť existenciálnej arogancie. Pravdepodobne sme si toho vedomí. Ďalším dôležitým aspektom je nárast čítania. Mnoho ľudí sa chopilo kníh, ktoré na svojich stránkach hľadali únik, pohodlie, učenie ... Skrátka kúzlo literatúry.