Fotografia: webová stránka autora.
Denise Garcia, Albacete poetka z Fuente-Álamo, ale usadila sa v Murcii, sa narodil v deň ako dnes 1929. Vyštudovala románsku filológiu, jej záujem o literatúru, a najmä poéziu, bol na začiatku jej chuti pre Rubéna Daria, Becquera, Rosalíu de Castro, Machada a grécku a latinskú klasiku. Ale na oslavu jeho narodenín ide a výber básní ktoré patria k jeho práci. Aby ste ju objavili.
Dionisia García — Vybrané básnes
SAMA?
Požehnané vedieť, že niekto na teba čaká
a bude trpieť tvoje slzy,
niekto ráno
pripojte sa k svojmu prebudeniu pohladením,
a počítalo sa to mnohokrát
stodola tvojho tela.
Osamelosť odháňa toho, kto sa na nás pozerá,
kto vie, ako sa podeliť o to, čo sme sa naučili,
a s nami sa pohybuje
na tie isté veci.
***
POSOLSTVO
Zrazu, dnes popoludní, august dvetisícdeväť,
na stole sa objaví malý kúsok papiera,
iba dvoma slovami a nezameniteľným písmenom.
Pred viac ako desiatimi rokmi nás opustil jej autor,
a teraz je tento papier taký nevinný
na stole s iným poradím,
a nie v dome, kde bývala.
Obrat spomienok, ktoré dostávam v tejto chvíli
o trpiacej žene, ktorá chcela byť milovaná.
Staral sa o nás vtedy výmenou za nežnosti,
šepotu a náklonnosti, s opakovanými bozkami.
Odpustil nám gestá a výčitky.
Chcel cestovať na sväté miesta.
Som si istý, že si to už konečne všetko videl
a jeho dobré srdce nás povzbudzuje.
Možno je tento papier darček,
obozretné varovanie, neočakávané,
o nás a našich chudobných životoch.
***
priateľa
Dlho očakávaná rozlúčka sa dnes končí.
Ďalší úsek života za nami.
Už k nám neprídete vlakom
pokúsiť sa povedať pevným dychom
kým nedostaneme nevysvetliteľné.
Dnes osud chce, aby si bol prvý
odhaliť skryté.
Poznáš pravdu, ty sám, na druhom brehu.
***
RAJSKÝ STROM
Rajský strom nás chránil
medzi sadom a domom.
jeho popolavé listy
zdalo sa, že sa dotkol polmesiaca,
nebeská klenba, tak blízko na dosah ruky,
a nech žijú hviezdy
v našich očiach dedinských detí,
blízko k prírode.
Pamätám si západy slnka
pod stromom a jeho vôňou,
kde ma jedného dňa oznámili
doručenie archy
s matkinými šatami,
koho som nepoznal
***
VÁŠEŇ POTREBNÉHO DŇA
V hodinách smútok davy
za minulý čas,
za život, ktorý som mohol zvýšiť
v neúnavnom boji.
Toto sú bitky
minulosti a súčasnosti,
bez toho, aby to bolo možné
opraviť, čo je preč...
Silné moje infarkty a sny,
povzbudzuje prebudenie k radosti,
k vášni nevyhnutného dňa,
v inom svete, ktorý ma teraz prijíma,
ktorého milujem a ktorého sa bojím a znepokojuje ma,
v ktorom pijem dúšok po dúšku,
ak by ich nebolo viac.
***
SNÍMAČKA
Ruka v ruke s mojím otcom pozdĺž pôvabnej aleje
pri hľadaní priateľa, ktorého sme konečne videli.
Bol slnečný marec a priblížil sa fotograf
ochotný zastaviť tú scénu.
Naše dlhé kabáty, úsmev;
elementárna radosť z existencie
navždy označené čiernobielo.
Predsedal bráne Alcalá,
so svojimi ružovými a sivými na kameni,
obklopený nevinnou atmosférou.
Prešlo viac ako tridsať rokov
a idem cez miesto autom;
Ako prechádzam, sčernené kamenné arkády,
jeho drzú nádheru si nevšímajúc.
Idem za svojím priateľom, starým a sám.
Je nepokojná jar, bez fotografa,
a môj otec nie je.
***
SHAKESPEARE NEMAL BICYKEL
Bol chodcom lások v Stratforde,
Shakespeare nemal bicykel;
zdvihnuté zemné víry
v horiacej radosti
prekonávať vzdialenosti
a dostať sa domov
od Anne Hathaway,
ktorý čakal a ponúkol objatie
svojmu vernému pútnikovi.
Teraz chlapci
Stratford milenci,
hľadajú cestu,
ale už nie sú žiadne znaky:
boli vymazané toľkými bicyklami
že len vzduch udrží
spomienky neporušené,
živé palpitácie
zo srdca mladého muža.
Zdroj: web autora.