Portrét Domenica Di Michelina
Dante aligheri, najslávnejší taliansky básnik všetkých čias, zomrel v deň ako dnes v roku 1321 en Ravenna. Nedávno vydal svoje najsmrteľnejšie dielo, Božská komédia. Dnes si to chcem pripomenúť s 7 jeho sonety.
Dante aligheri
Narodený vo Florencii v roku 1265, Bolo to také filozof okrem toho, že je básnik. Stratil svojich rodičov veľmi mladý a neskôr bojoval o ligu Guelph proti toskánskym ghibellinom. Oženil sa s Gemmou Donati, s ktorými mal tri deti. Ale to vieme všetci jeho pravou láskou a inšpiráciou bola Beatriz, dcéra Folca Portinariho, ktorá už bola vydatá za Simóna de 'Enjaeza.
Keď zomrela, Dante sa venoval štúdiu teológie a filozofie a tiež sa podieľal na politike. Už v roku 1301 to bolo veľvyslanca v Ríme a počas jeho neprítomnosti prevzal Florenciu Carlo di Valois. Danteho dom bol vyplienený a bol mu uložená vysoká pokuta, ktorá bola neskôr zmenená na trest smrti v roku 1302.
Bol v Paríž medzi 1307 a 1309 a tiež kráčal v jeho exil cez niektoré mestá severného Talianska, až do verona začal písať svoje najuniverzálnejšie dielo, Božská komédia.
5 sonetov
sonet
Láska žiari v očiach môjho milovaného,
a stane sa nežným, keď vyzerá:
kde sa to stane, každý človek vidí, že sa to otočí
a kto vidí v láske dušu, trasie sa.
Stmieva sa, ak skryješ pohľad,
a vidieť ju znova, všetko si povzdychne:
než jej pýcha utečie a zloba;
krásna, česť mojej zbožňovanej so mnou.
Tisíckrát šťastný, kto to vidí a cíti;
keď sa duša narodí do bodu, začne
všetci pokorní na premýšľanie, všetka sladkosť,
a nevie, že sa na ňu usmieva,
ak bola v nej prekročená príroda,
alebo nežný zázrak toľko krásy.
***
Sonet XL
Pútnici, ktorí sú meditatívni
možno v niečom, čo nevidíte v súčasnosti:
Pochádzate od tak vzdialených ľudí
že sa na teba pozerám s tak hlbokými bremenami
a bez sĺz v blúdiacich očiach,
prejsť trpiacim mestom,
akoby slepý, hluchý, ľahostajný,
videla by to tvoja bytosť z iných svetov?
Moje srdce mi hovorí medzi výčitkami
-Prestaňte na chvíľu počúvať-
že keď to opustíš, rozdelenie ťa bude nasledovať.
Už jeho BEATRIZ je iba nebeský tieň,
a každého slova, ktoré ho pomenuje
tečie trpká pružina sĺz.
***
Predajte perfektne ...
Dobre vie, ktorému pozdraví a pokloní sa
kto vidí moju medzi dámami;
všetci vám robia spoločnosť
majú Božie milostivé milosrdenstvo.
Jej krásy je toľko dokonalosti
že závidíš, sa neprebudí alebo je falošné:
dlho predtým, galantnosť a chvastavosť
-dary Lásky- zakladá svoju prítomnosť.
Z jeho predlohy vychádza miernosť
a teda oblečený v rovnakom ohni,
každá, cítiac to, sa ctí.
Všetko v nej bolo vždy také svetlé,
že nikto, sladko vzdychajúci,
môžete zabudnúť na svoju nadšenú milosť.
***
Tutti li miei penser ...
Moja myšlienka vie iba o láske;
pre neho a v ňom to mám také premenlivé:
z lásky ho sila nesie milencom,
alebo bláznivé uvažovanie, jeho hodnota.
Dáva mi nádej sladký dych,
alebo zatrpknuto plačem v pretekajúcej vlne;
zjednocuje sa iba vtedy, ak sa trasiete
na chvíľu je vidno moju dušu hrôzy.
A tak ignorujem svoje šťastie v súťaži,
a nechcem to povedať a povedať to:
putovanie, idem na láskyplné putovanie ...
A ak s každým, musím uzavrieť alianciu
bude márne volať na môjho nepriateľa
-necitlivé Milosrdenstvo- ma brániť.
***
Toľko nežné
Nosenie môjho milovaného je také jemné,
tak hodný lásky, keď pozdraví,
že každý jazyk zostáva nemý
a každý premôže jeho pohľad.
Rauda odchádza a počuje, ako sa vyvyšuje
-pokora, ktorá ju oblieka a chráni ju-,
a na Zemi nebeská pomáha
premenený na ľudské zázraky.
Toľko nadšenia, že to rozjíma, to inšpiruje,
ktorý intoxikuje srdce nežnosťou:
kto sa na to pozrie, ten to pocíti a pochopí.
A na jeho perách, aké znamenie šťastia,
putovanie sa javí ako kučera sladkosti
že mu duša hovorí: Povzdychni si!