Carlos Arniches Dnes by som splnil 152 rokov. Toto Alicante však bolo jedným z autorov, ktorí lepšie sa identifikujú s Madridom a jeho anekdotický život prostredníctvom paródie, žáner, v ktorom sa mu nikto nevyrovnal. Spolupracoval tiež ako textár s významnými hudobníkmi tvorcami slávnych Zarzuela. Medzi jeho plodné diela patria také známe tituly Slečna Trévelezová, je môj muž, priateľ Melquiades, Caciques, Môj manžel prichádza! Dnes z nich zachránim niekoľko fragmentov.
Carlos Arniches
Arniches pricestoval do Madridu ako 19-ročný. Pracoval ako novinár v Barcelone. Akonáhle v Madride vstúpil na svet scény pomocou slávneho hudobníka, tiež z Alicante. Ruperto Chapi.
Bol majstrom v odrážaní Madrilénske spôsoby v tom, čo sa začalo cez zarzuela a sainetes lyrický ako Svätý Izidra. Jeho úspech viedol k tomu, že sa venoval parodovaniu.
Svätci
S tradičnou atmosférou a jej charakteristickými znakmi Arniches komediálne diskutované domáce alebo závažnejšie problémy alebo situácie. Výsledok zmesi oboch prvkov niekedy hraničí s čím groteskné a bezpochyby kyslosť.
Je to vzor, ktorý sa často opakuje: existujú dve protichodné postavy (dobrý srdciar a zlý srdciar; pokorný a pracovitý človek a ďalší tyran a s veľkou perou), je tu aj milá pani ale niečo naivné a starý muž, vynaliezavý a ochranný. Argumenty majú veľmi tradičný jazyk a nakoniec vždy vyhrajú dobro, láska a čestnosť a zloduchom sa vysmievajú.
Okrem zábavy však Arniches hľadal aj sociálna kritika odhaľovanie hodnôt skreslených ambíciami alebo pokrytectvom, na rozdiel od nich Univerzálne hodnoty, ako rodina, čestnosť alebo láska. Tento úryvok z asi jeho najznámejšieho titulu, Slečna de Trévelez, Slúži na uzavretie tohto okamihu spomienky na pána Arnichesa.
Slečna de Trévelez
SKONČTE DVA, SCÉNA V
Numeriano (Galán); potom vstúpi Florita.
NUMERIAN. (Slabo padne na lavičku.)
- Och Bože! Nuž; Už pätnásť dní nespím, nejem ani nežijem ... A ja, ktorý som nikdy nedlžil ani cent, som sa dokonca stal podvodníkom! ... Pretože medzi dvoma psami a Marcom, ktorého platím na splátky ide o polovicu platu. Aký malý obrázok!… Don Gonzalo to nazýva „škvrnou“, ale quia. Je to oveľa väčšie. La Mancha a La Alcarria, všetci spolu. Nedávam okolo toho viac ako stužku a vyšvihlo ma to na dvadsaťpäť dolárov! ... Och, je mi zle, nepochybujem. Bolí ma hlava, nepokoj, nervové kŕče; pretože okrem toho všetkého ma tá žena zbláznila. Je to povýšenie, vehemencia a škaredosť, ktoré sa desia. A potom má nejaké náznaky ... Včera sa ma spýtal, či som čítal román s názvom „Prvý bozk“, a nečítal som ho, ale aj keby som to vedel naspamäť ... Tie malé vtipy, nie! A ešte k tomu všetkému, hovorí takým zavrhujúcim lexikónom, že aby som mu zodpovedala, vyzerám ako čierna. Tu pred ňou utekám ... Tu som sa na pár okamihov oslobodil od toho strašného videnia, od toho videnia ...
FLORITA. (Odstrčí konáre od dna fontány, ukáže svoju usmievajúcu sa tvár a povie melodicky.)
- Nume!
NUMERIANO (stúpa obrovským skokom. Mimochodom)
- Horn! ... vízia!
FLORIT.
- Zbožňovaný Nume.
NUMERIAN. (So zdesením.)
- Florita!
FLORITA (odchádza, pozerá na neho)
- Ale aké bledé! Si bezfarebný! Bojíš sa?
NUMERIAN. (Slabý.)
- Ak krvácajú, nedostanú zrazeninu.
FLORIT.
- No, ja blúdim, prechádzam z jednej strany kvetinového záhonu na druhú a hľadám ťa a teba, moja láska?
NUMERIAN.
- Aj ja blúdim; ale lenivejší ako ty, som chvíľu sedel, aby som si urobil radosť z kontemplácie pokojnej a hviezdnej noci! ...
FLORIT.
- Och Nume! ... No hľadal som ťa.
NUMERIAN.
- No, ak viem, že ma hľadáš, prisahám, že bežím, že bežím v ústrety.