Miguel Altolaguirre a Emilio Prados
Manuel Altolaguirre a Emilio Prados boli tam dvaja básnici malagueños ktoré patria do Generácia 27. V tieni ďalších kolegov z tej hŕstky géniov, ktorí ho tvorili, je jeho kvalita tiež nespochybniteľná. Dnes si ich pamätám a obhajujem ich 6 svojimi básňami.
Manuel Altolaguirre
Narodil sa v Malage v roku 1905, pred dvadsiatimi rokmi založil svoju prvú časopis poézie pri ktorých došlo k spolupráci uznávaných básnikov a niektorých kolegov jeho generácie. Odcestoval do Francúzska a Anglicka, kde si založil vlastnú tlačiareň.
Po návrate do Španielska zostal s republikou počas občianskej vojny a na konci konfliktu nadobro odišiel. Bola založená v Mexiko a bolo venované kinematografickému smeru. On 1959, počas návštevy Španielska, zomrel pri nehode auta v Burgos.
Medzi jeho najuznávanejšie diela patrí Samoty spolu y Poetický život.
3 básní
S tebou
Nie si bezo mňa tak sám.
Moja osamelosť ťa sprevádza.
Vykázal som, vy ste neprítomný.
Kto z vás oboch má vlastenectvo?
Spojuje nás nebo a more.
Myšlienka a slzy.
Ostrovy a mraky zabudnutia
Rozdeľujú vás a mňa.
Berie moje svetlo tvoju noc?
Vypne tvoja noc moje chúťky?
Preniká tvoj hlas do mojej smrti?
Moja smrť je preč a dosahuje ťa?
Na mojich perách spomienky.
Vo vašich očiach nádej.
Nie som bez teba taký sám.
Tvoja osamelosť ma sprevádza.
***
bozk
Ako sám si bol vo vnútri!
Keď som nakukla na tvoje pery
červený tunel krvi,
temné a smutné, potápalo sa
až do konca svojej duše.
Keď môj bozk prenikol,
jeho teplo a jeho svetlo dalo
otrasy a zľaknutia
k tvojmu prekvapenému mäsu.
Odvtedy cesty
ktoré vedú k tvojej duši
Nechcete, aby boli opustené.
Koľko šípov, rýb, vtákov,
koľko pohladení a bozkov!
***
Láska, ty sa len ukáž ...
Láska, ktorú len prejavíš
za to, čo odo mňa začínaš,
neviditeľný vzduch ste
že moju dušu pustošíš
špinenie čistej oblohy
so vzdychmi a slzami.
Mimochodom, opustil si ma
čečina s konármi,
bránené pred chladom
tŕňmi, ktoré sa škrabú,
uzavrel moje korene
priechod vôd,
slepý a bez listov nahé čelo
že cenená zeleň a nádeje.
Emilio Meadows
Tiež sa narodil v Malage v roku 1899, s 15 rokmi odišiel študovať na internát madrid kde sa to zhodovalo s Juan Ramon Jimenez. Neskôr bol v študentskej rezidencii, kde sa stretol Dalí a García Lorca. Strávil takmer rok v nemocnici kvôli a choroba pľúc a tam využil príležitosť čítať a písať. Pri zotavovaní sa sa vrátil do Malagy kde sa podieľal na založení Časopis Litoral. Bolo to také editor pre južnú tlač, čo mu prinieslo medzinárodnú slávu. Odišiel tiež do Mexika a tam zomrel.
Jeho tvorba je rozdelená na tri stupne venovaná sociálne problémy, príroda a introspekcia. Niektoré tituly sú Šesť pečiatok na puzzle o Plač v krvi.
3 básní
Zdanlivá nehybnosť
Zjavný ticho pred tvojimi očami,
tu, táto rana? neexistujú žiadne mimozemské hranice?,
dnes je verný vašej stabilnej rovnováhe.
Rana je vaša, telo v ktorom je otvorená
Je váš, stále tuhý a živý. Poď sa dotknúť
poď bližšie, bližšie. Vidíš svoj pôvod
vstupujúci tvojimi očami do tejto časti
v rozpore so životom? Čo si našiel
Niečo, čo nie je vaše natrvalo?
Odhoďte dýku. Zahoďte svoje zmysly.
Vo vás plodí to, čo ste dali,
Bol váš a vždy ide o nepretržitú akciu.
Táto rana je svedkom: nikto nezomrel.
***
Pieseň pre oči
Čo chcem vedieť
je to kde som ...
Kde som bol
Viem, že sa to nikdy nedozviem
Kam idem viem ...
Kde som bol
Kam idem,
kde som
Chcem vedieť,
Dobre otvorené vo vzduchu,
mŕtvy, nebudem to vedieť, som nažive,
čím som chcel byť.
Dnes by som to rád videl;
nie zajtra:
Dnes!
***
snívať
Volal som ti. Volal si mi.
Tryskáme ako rieky.
Vstať na oblohe
mená zmätené.
Volal som ti. Volal si mi.
Tryskáme ako rieky.
Naše telá zostali
zoči-voči, prázdne.
Volal som ti. Volal si mi.
Tryskáme ako rieky.
Medzi našimi dvoma telami,
Aká nezabudnuteľná priepasť!