Fotografia: (c) Mariola Díaz-Cano. Pláž Portomaior. Bueu. Južné pobrežie ústia Pontevedry.
Dnes je Deň haličskej literatúry, ale súčasné okolnosti odložili jeho slávnosť tak ako tento rok mnoho iných. The Real Academia Galega odložila svoje mimoriadne plenárne zasadnutie 31 Október. V tom mesiaci plánované činy venovaný ferrolanskému intelektuálovi Zástupný obrázok Ricarda Carvalha Calera. Ale tu urobím a výber de poézie 4 galícijských autorov: Cesar Antonio Molina, Blanca Andreu, Carlos Oroza y Miguel D'Ors.
Cesar Antonio Molina
Z La Coruňa to je spisovateľ, prekladateľ, univerzitný profesor, kultúrny a politický manažér, ktorý bol Minister kultúry medzi 2007 a 2009.
Sufrière
Trasenie
Skaly a popol od posledného svitania.
Vriace bahno. Kotol. More.
Sen v agónii hviezdnych zrkadiel,
zlomených plachiet až do skorých popoludňajších hodín.
Fáma o chránených perách
nevediac, koho bozkávať v tomto mesiaci rozlúčok.
A čoskoro sa dážď, vietor, krúpy otriasli
ako zrno v kráteroch našich nudných domov.
Až sto metrov vysoký let holuba,
zranená žiara v popole.
A už zima zatvrdnutá fumarolmi.
A slová sprevádzané vriacim bahnom
v opustených brázdach mŕtvych riek.
A Citanias sa opäť otvára sviečkam.
A gejzíry sa rozsvietili ako farebné fontány.
A výstup pary, ktorý je načrtnutý s naliehavosťou nočnej pošty.
Blanca Andrewová
Tiež coruñesa, Františkovho prahu ju uviedol do literárnych kruhov, ktoré poznačili jej kariéru v poézie rokov 80, za ktorú získal niekoľko ocenení. Manželka Juana Beneta, po ovdovení odišiel z verejného života. Toto je jeho najreprezentatívnejšia báseň.
Moja láska
Láska moja, pozri sa na moje ústa
a moje iónske hemlockové hrdlo,
pozri sa na jarabicu so zlomenými krídlami, ktorej chýba domov a zomiera
cez Rimbaudove púšte tymiánu,
pozri sa na stromy ako trhané nervy dňa
plačúca kosa voda.
Toto vidím v plochú aprílovú hodinu,
vidím to aj v zrkadlovej kaplnke,
a neviem si spomenúť na holuby, ktoré obývajú toto slovo
Alexandria
ani písať listy básnikovi Rilke.
Zástupný obrázok pre Carlos Oroza
De Lugo a autor nedávno zosnulého Luisa Eduarda Auteho je Oroza naj veteránskejšou autorkou najdlhšia dráha vybrané v tomto výbere.
Ten, ktorý báseň celebroval
Ani schválenie
ani syntaktická sila
ani sloveso bez kreditu
Nie je to poriadok ani čas, ktorý by nám robil potešenie
jeho čistota
belosť alebo čierna farba, ktorá vyčnieva do mora, samohlásky bez lyrického obsahu
bezcieľna hodnota nekonečných stôp vesmírov, ktoré sa zbiehajú v toku rieky
paródia je oblak
má na svojom konte natiahnutú ruku a ruku smerujúcu do pekla
ohrozený vták.
Miguel D'Ors
De Santiago de Compostela, je profesorom španielskej literatúry na univerzite v Granade.
Zverejnené niektoré knihy o súčasnej španielskej poézii, s osobitným zreteľom na práce de Manuel Machado.
Amandino
Milujúci, Amandiño, že si z Corredoiry,
ako sa dnes večer vráti, s akým magickým svetlom,
ten divoký kúpeľ a naše vzpieranie sa
nahý na lúke posiatej trusom,
a tá tvoja pieseň, divoký priateľ, sedemročný korzár
- «Ay, ay, ay, požehnaný je opilec» -,
ísť dolu hlbokými karballeirami
prehnané, nástojčivé a nahé.
Od toho leta je všetko stratené
okrem tej hodiny
úžasne poburujúci.
potom
zostali ste pre svoj svet bez kalendárov;
Vošiel som do neporušeného pachu nových kníh.
Z nich vyšla cesta, ktorá - samozrejme, ľudia mestá -
ma k tomu priviedlo.
A teraz, keď uvažujem o svojom živote
a chcem ti dať almužnu,
Pýtam sa rokov
čo sa z teba stalo, Amandino, priateľ leta;
čo sa zo mňa stane.