Postava, ktorej poézia prekonala reč aj ticho. Žena, ktorá si sama urobila sloveso a snaží sa porozumieť niečomu, čo bolo vždy predovšetkým. Ticho a slovo, v básnikovi, ktorý bol čistou vášňou, až do zostupu. Žena, ktorá len chcela dostať dnu. Každá akcia, každá veta, každé slovo Alexandra Pizarniková hľadal zmysel, ktorý mu bol vlastný, hoci nadradený nad nepodstatný, nad pozemským, ktorý bol navrhnutý ako vzorec niečoho, čo sa nikdy nezdalo byť doplnkom, ale iba zvyškom podstatného. Poézia ako podstata života. Poézia ako život.
A medzi všetkými svojimi vášňami Alejandra skrížila svoju lásku s láskou k Silvína Ocampo. Alejandra milovala Silvinu ako nikto iný. Mnohí môžu vzťah posudzovať ako lesbický. Považujem to len za čisté, oveľa vyššie ako to, čo môžu určiť hranice sexuálnej definície. Alejandra bola vždy ďalej. A ako znak tejto vášne zanechávam tento list, napísaný v roku 1972, adresovaný vtedajšej manželke Bioy Casares. Dúfam, že sa vám budú páčiť rovnako ako mne pri každom ďalšom prečítaní.
«BA 31/1/72
ma très chère,
Veľmi smutný deň, keď som vám telefonoval, aby ste nepočuli nič iné ako spurné, nedôstojné hlasy pochádzajúce od tvorov, ktoré tvorcovia golemov tvorili pred zrkadlami (porov. Von Arnim).
Ale ty, láska moja, nezabudni na mňa. Vieš, ako veľmi a predovšetkým tým trpím. Možno obaja vieme, že ťa hľadám. Nech je to už akokoľvek, tu je hudobný les pre dve verné dievčatá: S. a A.
Napíš mi, drahý. Potrebujem krásnu istotu, že si tu, ici-bas pourtant [tu dole]. Neochotne prekladám, moja astma je pôsobivá (na oslavu som zistil, že Martu trápi hluk môjho chorého dýchania) Prečo, Silvina zbožňovala, dýchajú nejaké sračky dobre a ja zostávam zamknutý a som Phaedra a som Anne Frank?
V sobotu som v Bécquare pretekal na motorke a havaroval. Všetko ma bolí (neublížilo by vám, keby ste sa ma dotkli - a to nie je lichotivá fráza). Pretože som nechcel poplašiť ľudí v dome, nič som nepovedal. Ležal som na slnku. Omdlel som, ale našťastie to nikto nevedel. Rád vám hovorím tieto husie kože, pretože iba vy ma počúvate. A tvoja kniha? Moja práve vyšla. Krásny formát. Posielam ho Posadasovi 1650, ktorý ako milenka Quintany mu ho odovzdá medzi znechutením a výberom.
Poslal som ti aj venezuelský zošit s neviem, čo degutante [nepríjemné] (ako sa hovorí). Ale nechajte ich, aby vás o 15 dní upravili (...) (ale do krajného nebezpečenstva)]. Ach Sylvette, keby si bola. Samozrejme by som ťa pobozkal na ruku a plakal, ale ty si môj stratený raj. Znovu nájdené a stratené. Seriem na gréckorímanov. Zbožňujem tvoju tvár. A vaše nohy a výstup (bis 10) vaše ruky, ktoré vedú do domu snov pamäti, tkané do ďalekej skutočnej minulosti.
Silvine, môj život (v doslovnom zmysle) som napísal Adolfitovi, aby naše priateľstvo nespalo. Odvážil som sa ho poprosiť, aby vás pre mňa (trochu: 5 alebo 6 krát) pobozkal a myslím si, že si uvedomil, že vás milujem BEZ POZADÍ. Milujem ho, ale je iný, viete, že? Navyše ho obdivujem a je taký sladký a aristokratický a jednoduchý. Ale to nie si ty, mon cher amour. Opustím ťa: umieram na horúčku a je mi zima. Prial by som si, aby si bol nahý, vedľa mňa a nahlas čítal svoje básne. Sylvette mon amour, čoskoro ti napíšem. Sylv., Viem, čo je tento list. Ale mám k tebe mystickú dôveru. Okrem toho ma smrť tak blízko (tak bujná!) Utláča. (…) Sylvette, nejde o horúčku, ale o nekonečné opätovné poznanie, že si úžasná, skvelá a rozkošná. Urob ma vo mne malým miestom, nebudem ťa obťažovať. Ale milujem ťa, ach, nedokážeš si predstaviť, ako sa striasem, keď si spomeniem na tvoje ruky, ktorých sa už nikdy nedotknem, ak sa ti nepáčia, pretože to už vidíš, sexualita je navyše „treťou stranou“. V každom prípade nepokračujem. Posielam vám 2 knižnice poemunculi meos - vážna vec. Bozkávam ťa, ako poznám toho ruského (s francúzskym a korzickým variantom).
Alebo ťa nebozkávam, ale pozdravujem ťa, podľa tvojho vkusu, ako chceš.
Podriaďujem sa. Vždy som hovoril nie, aby som jedného dňa povedal lepšie áno.
Buďte opatrní: tento list, váš peut t'en foutgre, a ja odpoviem à propos des [tento list si môžete dať do zadku a odpovedzte mi na mňa] veľký zadok mravce.
Sylvette, si la seule, l'unique. Mais ça il faut Poviem mu: Jamais tu ne rencontreras quelqu'un comme moi –Et tu le sais (tout) (Et maintenant je pleure.
[Sylvette, si jediná, si jediná. Ale treba povedať: nikdy nenájdete nikoho ako som ja. A že viete (všetko). A teraz plačem]
Silvina ma uzdrav, pomôž mi, nie je možné byť takým mučením-)
Silvina, uzdrav ma, nenúť ma teraz zomrieť. “
Ako vieš, že to bol čistý vzťah a že sa to prekonávalo, neviem čo a neviem čo. AP bol vynikajúci básnik, ale aj človek a mimochodom s niekoľkými problémami. Postarajme sa a prácu si udržme. Táto romantizácia prekliateho básnika a spôsob jeho lásky sa už stal.