+10 najslávnejších sonetov od Francisca de Queveda

¿Je to 10 najslávnejších sonetov Francisco Gómez autor: Quevedo a Villegas? No určite áno. A dnes je nové výročie smrti univerzálneho autora, ktorý zomrel v mojej krajine, v Villanueva de los Infantes v roku 1645. O pár dní jeho pôrod, takže na jeho pamiatku si ich pamätám. Možno sme ich čítali už tisíckrát. Aký to má rozdiel. Vždy je to potešením. A tí, ktorí tak neurobili, majú teraz príležitosť.

Charakteristiky Quevedových sonetov

La literárne dielo Francisca de Queveda Je to nepochybne jedna z najväčších, ktoré básnik zachoval. Taktiež sa nesústredil iba na jeden žáner, ale dotkol sa aj poézie, aj prózy. A v poézii nájdete básne aj sonety (charakteristické tým, že sú štrnásťmi veršami, ktoré je možné vymeniť, s konsonantickými rýmami), ako aj dlhšie alebo kratšie básne.

Existuje však niekoľko kľúčov, ktoré vyčnievajú z Quevedovej tvorby, najmä jeho poézia a konkrétne sonety, ako napríklad:

Originalita

A to je to, že Quevedo malo dar písania a jazyka ktoré dosiahlo málo spisovateľov. Vďaka tejto bohatej slovnej zásobe dokázal nájsť správne slová vo všetkom, čo k nemu prišlo, čo naznačuje tvorivosť a ľahké písanie, čo len chcel.

V skutočnosti je známe, že Quevedo napísal veľa básní, všetky s veľmi rozmanitou tematikou: láska, život, satira, výsmech ...

Hĺbka ... a porozumenie

Jedným z neúspechov mnohých básnikov je, že ich básne nie sú pochopené. Alebo im dáte význam, ktorý v skutočnosti nie je to, čo autor chcel (alebo čo mu dali vedci). V prípade Queveda sú to niekedy sonety aj poézia také hlboké a vážne, že je ťažké im stopercentne porozumieť.

Hlavné témy Quevedových sonetov

Aj keď písal o mnohých predmetoch, pravdou je, že existujú niektoré, ktoré vynikajú, napríklad morálka (z hľadiska šťastia, moci ...); láska; život; smrť ...

Najznámejšie Quevedove sonety o smrti, živote a láske

Než skončíme, nechceme odísť bez toho, aby sme ťa opustili Quevedove slávne sonety, niektoré konkrétne predmety: smrť, láska a život.

Sonet 333

Sväté svetlá, augustový deň
že tvoje oči sa otvárajú na zemi,
s pocitom, že sa obloha pohybuje
v mojom duchu vysvetľujú harmóniu.

Melódia nezapadá do zmyslov
na pozemnom závoji nepostrehnuteľný,
viac kanoro horlivosti a vysokej útechy
doložky sa zúčastňujú l'alma mía.

Prvý mobi sú tvoje sféry,
že chytia do horiaceho zlatého plotu
moje sily absorbované a svetlo.

Môžem prísť o život, nie o slušnosť
k tvojej skutočnej chvále,
No, náboženské, chválim to, čo zbožňujem.
Nevulgárny portrét Lýzy
Kučeravé pramene bez zákona sa odvíjali,
že istý čas mal Midas v rukách;
v snehových čiernych hviezdach v plameňoch,
a zdvorilo ju udržal v pokoji.

Ruže do apríla a mája vopred,
z urážky času bránil;
polárne žiary za úsvitu smiech,
lakomec sa zachránil.

Živé planéty animovaného neba,
o koho sa bude panovník usilovať Lisi,
slobôd, ktoré v jeho svetlách zväzujú.

Sféra racionálne ilustruje pôdu,
kde vládne láska, ako veľmi vyzerá,
a kde Láska žije, koľko zabije.
Ach života

„Ach života!“ ... neodpovedá mi niekto?
Tu z dávnych čias, ktoré som žil!
Moje šťastie sa pohryzlo;
hodiny, ktoré skrýva moje šialenstvo.

To bez možnosti vedieť, ako a kde,
zdravie a vek utiekli!
Život chýba, to, čo sa prežilo, pomáha,
a niet kalamity, ktorá by neobklopovala.

Včera zostalo; zajtra neprišiel;
dnes ide bod bez zastavenia;
Ja som bol a bude a bude unavený.

Dnes a zajtra a včera spolu
plienky a rubášiky, a bol som
súčasný zosnulý majetok.

Zanedbanie zábavy pri živote, pre ktorého je smrť nemysliteľná

Žiť znamená prejsť krátky deň,
a živá smrť je, Lico, náš život,
včera krehkému telu svitlo,
každý okamih v tele pochovaný.

Nič, čo je, je, málo a nebude ničím
v krátkom čase to ambiciózne zabudne;
No, z márnivosti zle presvedčený,
túži po trvaní, animovaná krajina.

Unášaný bludným myslením
a posmešnej a slepej nádeje,
narazíte na ten istý pamätník.

Ako ten, kto, smiešne, more odpláva,
a bez pohybu letí s vetrom,
a skôr ako premyslíte, že sa priblížite, dorazí to.

Zopakujte krehkosť života a poukážte na jeho podvody a nepriateľov

Čo iné je pravda, ako chudoba
v tomto krehkom a ľahkom živote?
Dva útoky na ľudský život,
z kolísky sú to česť a bohatstvo.

Čas, ktorý sa ani nevráti, ani nezakopne,
v prchavých hodinách ju namotáva;
a v nesprávnej túžbe, vždy tyran,
šťastie opotrebováva jeho slabosť.

Žite tichou a vtipnou smrťou
život sám; zdravie je vojna
bojovali o svoje vlastné jedlo.

Ó, ako veľmi sa ten omyl človek mýli,
že na zemi sa bojí, že život padne,
a nevidí, že v živote spadol na zem!
Prevencia na život a na smrť
Ak sa nebojím straty toho, čo mám,
ani si neprajem mať to, čo ma nebaví,
málo šťastia vo mne zničenie
Bude to stáť za to, keď si ma zvolíš za herca alebo väzňa

Jeho rodina už túžbu zreformovala;
neblednúť od strachu alebo sa smiať od radosti
Vďačí mu za posledný kúsok môjho veku,
ani netúžiť po Grim Reaper po jeho zhromaždení.

Len nechcem je to, čo chcem;
odevy duše sú mojimi odevmi;
vziať po smrti, a peniaze.

Pozerám sa na sľuby ako na špiónov;
zomrieť, ako starnem, dúfam:
No priniesli ma, vezmi mi dni.

hrab mortem

Pán don Juan, horúčka sotva
omdletá krv sa zahrieva,
a kvôli nechránenému veku,
trasie sa, nie pulzuje medzi tepnou a žilami:

Vrcholy sú plné snehu,
ústa vyplienených rokov,
zrak, chorý, v pochovanej noci,
a právomoci a právomoci ostatných.

choď prijať sepoltúru,
pohladiť hrob a pomník:
že zomrieť nažive je posledný zdravý rozum.

Väčšinu smrti cítim
čo sa deje v šťastí a šialenstve,
a maloletým je pocit zachránený.

Láska a smrť

Posledné zavriem oči
tieň, ktorý ma vezme biely deň,
a môže rozpútať túto moju dušu
hodinu jeho nedočkavého lichotenia

ale nie inde na brehu,
opustí pamäť, kde horela;
plávanie pozná môj plameň studenú vodu,
A stratiť úctu k prísnym zákonom.

Duša, ktorá bola väzenským bohom, bola,
žily, ktoré humor dal toľkému ohňu,
guličky, ktoré slávne zhoreli,

vaše telo odíde, nie vaša starostlivosť;
budú popolom, ale budú mať zmysel;
prach budú, viac prachu v láske.

Pochvala na pohrebe Dona Melchora de Bracamonte (syn grófov z Peñarandy)

Melchior bol vždy požehnaný
Váš život v toľkých tranze na zemi;
A je požehnane už v Nebi,
Kde sa to dalo iba oceniť.

Bez vás bola vojna neozbrojená
A zásluhy poškodené bez útechy;
Šľachta a odvaha v smútku a smútku
A spokojnosť zle ohováraná.

Ako si ťa neodmenil, zaslúžil si si,
A cenu v tvojej odvahe si prekonal,
A to, čo si mal, bolo jeho prekročenie.

Pozíciu, ktorú ste vo svete nedosiahli
On je ten, ktorý klame, sirota a smutný,
Že si sa korunoval jeho opovrhnutím.
Hrob dobrého sudcu Berenguela de Aoisa
Ak sa zdá, že kolíska a žiadny hrob,
nepísať mi sem klamstvá,
Hosť, varujte, že v hrobe je na svete
ktorí majú radi, že Berenguel žije.

Ktokoľvek nosí Tógu, ktorú nosil,
a nenapodobňuje ho v tom, čo posudzuje a robí,
týmto svätým príkladom hrozí
kto ide za jeho erbom, počkaj.

Zomrel bez sťažovania a peňazí;
rada ho pochovala; a pochovaný,
v nej dodržiaval najprísnejšie rady.

Staval bývanie zahalené.
Nestaval, aby žil v úspechu,
pre neho nikto neplakal a dnes plače.

Učí, ako všetky veci varujú pred smrťou

Pozrel som sa na múry svojej vlasti,
ak je silný čas, už sa rozpadol,
z rasy unaveného veku,
pre ktorého jeho odvaha končí.

Vyšiel som na pole, uvidel som, že pije slnko
rozpútané prúdy ľadu;
a z hornatých hôr dobytok,
že tiene ukradli svetlo zo dňa.

Vošiel som do svojho domu: videl som, že je poškvrnený
starej izby to bolo pokazené;
môj personál krivejší a menej silný.

Prekonaný vekom som cítil svoj meč,
a nenašiel som nič, na čo by som mohol dať oči
že to nebola spomienka na smrť.

Luisovi de Góngora

Svoje diela natriem slaninou
prečo ma nehryzieš, Gongorilla,
pes mlynov Kastílie,
učil sa v jibes, ako chlapec na ceste;

ťažko muž, indický kňaz,
že ste sa naučili bez cristusa primér;
chocarrero z Córdoby a Sevilly,
a na dvornom šašovi božskému.

Prečo cenzurujete grécky jazyk
byť iba židovským rabínom,
vec, ktorú nos stále nepopiera?

Nepíš viac veršov pre môj život;
aj keď sa ťa zákonníci držia,
za to, že ako kat mal povstanie.

Na nos

Kedysi muž strčil nos,
kedysi bol superlatívny nos,
Bol raz jeden sayón nos a napíš,
Kedysi veľmi fúzatý mečúň.

Kedysi boli slnečné hodiny, zle čelené,
kedysi premyslený oltár,
kedysi bol slon lícom hore,
Ovidio Nasón bol viac rozprávaný.

Bol raz jeden podberák,
kedysi pyramída v Egypte,
dvanásť kmeňov nosov bolo.

Kedysi veľmi nekonečný nos,
veľa nosa, nos tak divoký,
že zoči-voči Annasovi to bol zločin.

Neustála láska až po smrť

Posledné zavriem oči
tieň, že vezmem biely deň,
a môže rozpútať túto moju dušu
hodinu, do jeho úzkostlivej žiadostivej dychtivosti;

ale nie odtiaľto na brehu
ponechá pamäť tam, kde horela;
plávanie pozná môj plameň studenú vodu,
A stratiť úctu k prísnym zákonom;

Duša, pre ktorú bolo celé väzenie Bohom,
žily, ktoré humor dal toľkému ohňu,
guličky, ktoré slávne zhoreli,

opustia vaše telo, nie vašu starostlivosť;
Budú popolom, ale budú mať zmysel.
Budú prachom, viac prachom lásky.

Definovanie lásky

Horí ľad, je zamrznutý oheň
to bolí, bolí to a necíti to,
je to vysnívaný dobrý, zlý darček,
je to veľmi únavná krátka prestávka.

Je to dohľad, ktorý nám dáva starostlivosť,
zbabelec s odvážnym menom,
osamelá prechádzka medzi ľuďmi,
láska len preto, aby bola milovaná.

Je to uväznená sloboda
ktorá trvá do posledného záchvatu,
choroba, ktorá rastie, ak je vyliečená.

Toto je dieťa Lásky, toto je vaša priepasť:
pozri, aké priateľstvo bude mať s ničím,
ten, ktorý je vo všetkom v rozpore so sebou.

Sklamanie žien

Puto je muž, ktorý dôveruje kurvám,
a kurva ten, ktorý chceš mať;
kurva je ponúkané štipendium
na platbu tvojej zasranej spoločnosti.

Kurva je chuť a kurva radosť
ten putarilný čas nás predražuje;
a poviem, že je to kurva, kto sa zdá
že nie si dievka, pani moja.

Ale volaj ma sakra zamilovaný
ak ťa po kurve neopustím;
a ako kurva zomriem, spálil som

ak z iných takých dievok zaplatím,
pretože vážne kurvy sú drahé,
a odporné, poburujúce dievky.