Vo svete jazyka a literatúry je potrebné vziať do úvahy veľa poznatkovnielen na písanie románov, ale vo všeobecnosti na akýkoľvek komunikačný aspekt. To je prípad toho, čo sú gramatické kategórie, počuli ste už o nich?
Zameriame sa na tieto kategórie, triedy alebo typy slov, ktoré máme v našom jazyku a ktoré sú všetky zoskupené do rôznych skupín. Ale čo sú zač?
Čo sú to gramatické kategórie
Ako sme vám práve povedali, aj gramatické kategórie môžu byť známe ako slovné triedy alebo typy slovných druhov. Vlastne, to sa snaží klasifikovať každé jedno zo slov, ktoré tvoria jazyk. Ale ak by sme mali takú veľkú skupinu, bolo by prakticky nemožné ich všetkých poznať. Sú teda rozdelené podľa tried.
A je to tak, že gramatické kategórie tvorí 9 skupín: meno, sloveso, prídavné meno, zámeno, determinant, príslovka, predložka, citoslovce a spojka.
Znie vám to viac?
Gramatické kategórie, čo každá skupina zahŕňa
Keďže chceme, aby vám bolo jasné, čo sú gramatické kategórie, budeme hovoriť o každej z deviatich, ktoré existujú nižšie.
názov
tiež nazýva sa to podstatné meno a ako to opisuje RAE, toto by bolo:
"Trieda slov, ktorých prvky majú rod a číslo, tvoria menné frázy s rôznymi syntaktickými funkciami a označujú entity rôzneho charakteru."
Inými slovami, je slovo, ktoré dokáže identifikovať bytosti živý, neživý, skutočný, abstraktný, ľudia...
To znamená, že ide o veľkú skupinu, a preto je rozdelená na malé podskupiny, ktoré sú:
- Vlastné mená: sú tie, ktoré označujú konkrétne a realistické osoby alebo subjekty. Napríklad Maria, Juan, Madrid, Taliansko atď.
- obyčajný: sú tie, ktoré sa používajú všeobecne na označenie spoločnej veci. Napríklad strom je všeobecné podstatné meno, pretože nešpecifikujeme, o aký druh stromu ide.
- Počítateľné podstatné mená: tie, ktoré sa dajú spočítať (stôl, stolička, sklo...).
- nespočetné množstvo. Tie, ktoré sme nevedeli spočítať, koľko sme chceli: vietor, vzduch, voda, kyslík...
- konkrétne mená: sú tie, ktoré odkazujú na veci, ktorých sa môžeme dotknúť alebo ich vidieť (kniha, košíček, voda...).
- Abstrakt: majú odkazovať na veci, ktoré nie je možné vidieť alebo sa ich dotknúť: vedomosti, múdrosť, stres...
- jednotlivé mená: sú to tie, ktoré slúžia len jednej entite (vlk, pohovka, ruža, koza...).
- Kolektívy: tie, ktoré označujú skupinu tejto entity: svorka, stádo, ružový ker, kŕdeľ...
- animované mená: odkazujú na mená, ktoré označujú živé bytosti.
- neživý: tie, ktoré sú dané neživým veciam (tanier, stolička, polička...).
Sloveso
Sloveso by podľa RAE bolo:
"Trieda slov, ktorých prvky môžu mať variáciu osoby, čísla, času, nálady a aspektu."
Inými slovami, je to, čo nám hovorí, kedy sa uskutoční činnosť, na ktorú sa vzťahuje, ak je to dokončené, deje sa to alebo sa to v určitom okamihu stane.
Sloveso má tri konjugácie:
- Skončil na -AR, ktoré sú prvou konjugáciou (spievať, tancovať, nôt...).
- Skončil na -ER, ktoré zodpovedajú druhej konjugácii (jesť, piť, zapnúť...).
- A končiace na -IR, tretia konjugácia (žiť, smiať sa, písať...).
Slovesá majú zase tri typy spôsobov, indikatív, konjunktív a rozkazovací spôsob a dva časy, jednoduché a zložené, ktoré sa zase delia na mnoho ďalších.
V závislosti od morfológie môžu byť slovesá pravidelné, ak si zachovávajú štruktúru vo všetkých časoch; alebo nepravidelné (ak sa menia).
Prídavné meno
Pomocou RAE je prídavné meno definované ako:
"Trieda slov, ktorých prvky modifikujú podstatné meno alebo sú z neho predikované a označujú kvality, vlastnosti a vzťahy rôznej povahy."
Chcem tým povedať, sú slová, ktoré dodajú názvu vlastnosti, pretože môžete povedať, aké je to podstatné meno, ako sa cíti alebo dokonca odkiaľ je alebo aké je fyzicky.
Prídavné mená môžeme rozdeliť na:
- Pozitívne. Keď ide o niečo, čo nie je zosilnené ani k ničomu prirovnávané.
- Porovnávacie: keď sa porovnávajú.
- Superlatív: keď sa kvalite, ktorú označuje, udeľuje najvyšší stupeň.
Zámeno
Zámená stávajú sa náhradami za meno. Zvyčajne sa však obmedzujú na vlastné mená, pretože ak by sa to urobilo s bežnými menami, v mnohých prípadoch by fráza stratila význam.
Zámená môžu byť:
- Osobné: Ja, ty, on, my, ty a oni.
- demonštratívne: naznačiť, ako blízko je k nám (toto, tamto, tamto...)
- Nedefinované: keď na niečo odkazujú, ale nešpecifikujú viac.
- Výsluchy: do tejto skupiny patria aj výkričníky a používajú sa na kladenie otázok alebo výkričníkov.
- Príbuzní: vzťahovať predchádzajúci prvok.
Rozhodujúci
Čo sa týka určovateľa, to nám umožňuje pochopiť realitu, v ktorej sa táto veta vykonáva. Je to spôsob identifikácie odkazov, ktoré pomáhajú urobiť kontext realistickejším.
Tieto sú rozdelené do dvoch skupín:
- definovaný, keď uvedú meno. Na druhej strane sa delia na:
- Odhodlaný (ten).
- demonštratívne (sú ako prídavné mená, ktoré sme videli)
- Majetok (moje tvoje ich...).
- Kvantifikátory. Ktoré sa týkajú množstva alebo konkrétneho čísla:
- neurčitý: jeden, jeden, nejaký, žiadny, malý...
- kardinálne číslice.
- Porovnávače.
Všimnite si, že všetky determinanty, obidva a každý, ako aj ich varianty, môžu byť určité aj kvantifikovateľné.
Príslovka
Podľa RAE je príslovka jedna:
"Trieda slov, ktorých prvky sú nemenné a zdôraznené, majú vo všeobecnosti lexikálny význam a modifikujú význam rôznych kategórií, najmä slovesa, prídavného mena, vety alebo slova tej istej triedy."
Hovoríme o tom slová, ktoré nám pomáhajú tým, že poskytujú viac informácií, ako je množstvo, miesto, čas, spôsob... alebo aj vtedy, ak sa v určitých častiach textu alebo vety vyskytujú tvrdenia, negácie alebo pochybnosti.
V skutočnosti sú príslovky klasifikované na základe toho, o čom sme diskutovali.
Predložka
Predložky Sú to slová, ktoré slúžia ako spojnica medzi slovami alebo vetami.. Toto je uzavretá skupina a viac ich niet.
Sú to: A, pred, pod, hodí sa, s, proti, od, počas, medzi, smerom, do, cez, za, podľa, podľa, bez, ak, po, proti a cez.
Interjekcia
Hovoríme o slovách naozaj nemajú význam ale to používa sa na vyjadrenie stavu alebo emócií ako prekvapenie, ticho atď.
Je ich veľa, ale niektoré z najpoužívanejších sú: Ah!, ha, aha!, eh!, hej!, bah!, no tak!,…
Konjunkcia
Nakoniec tu máme spojku, ktorá sú skupinou slov, ktoré súvisia so skupinami slov, vety alebo slová bez ďalšieho.
Rovnako ako predložky sú tiež uzavretou skupinou, len sa delia na dve podskupiny:
- koordinátori, ktoré spájajú prvky: a, a, ani, alebo, u, ale a ale.
- podriadení, že spájajú prvky, ale jeden z nich je závislý na druhom: ak, pretože, hoci, ako, tak, potom.
Je ti jasné, čo sú to gramatické kategórie?